Ján Skupin
Narodil sa v apríli 1932 v Mlynčekoch pri Kežmarku v roľníckej rodine. Základné školy
a Pedagogické gymnázium absolvoval v Kežmarku, Vyššiu pedagogickú školu v Prešove a Vysokú školu
poľnohospodársku v Nitre. Po štúdiách pracoval v poľnohospodárstve, 13 rokov vo výrobných
podnikoch – Strojno-traktorovej stanici a Štátnych majetkoch, 20 rokov v Ústave pre vedeckú sústavu
hospodárenia Československej akadémie vied a vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave
zemiakárskom v Kežmarku. V oblasti výskumu spolupracoval s partnermi v zahraničí.
Vo voľbách do samosprávnych orgánov v roku 1990 bol občanmi zvolený do funkcie
primátora mesta Kežmarok. Počas svojho štvorročného pôsobenia v tejto funkcii využíval svoje
životné skúsenosti získané v medzinárodnej oblasti vo svojej primátorskej práci. Vychádzajúc
z tradične dobrých vzťahov medzi slovenským a poľským národom, už v prvom roku po voľbách
nadviazal spoluprácu s Danutu Abrahmoviczovu a z ich spoločných podnetov sa začala rozvíjať
spolupráca v oblasti kultúry, školstva, životného prostredia, hospodárstva a turizmu.
Keď sa z iniciatívy samospráv na oboch stranách slovensko-poľskej hranice zvlášť z iniciatívy
Nadácie Bathoriho z Varšavy uskutočnila v Zakopanom v dňoch 21. – 24. novembra 1991 konferencia
starostov poľských a slovenských obcí o vzájomnej spolupráci miest a obcí prihraničných oblastí, bol
Ing. Ján Skupin spolu s Milanom Matejovičom z Michaloviec a Petrom Glašnakom z Čadce zvolený do
koordinačnej skupiny na prípravu ďalších krokov pre spoluprácu prihraničných oblastí. Poľskú stranu
zastupovali Žigmund Nowak z Krosna, Jozef Radzik z Noweho Sazcu a Adam Wrobel z Bialsko Bialej.
Kontaktnými mestami sa stali Nowy Sacz v Poľsku a Kežmarok na Slovensku. Odvtedy sa Ing. Ján
Skupin zvlášť aktívne osobne podieľal na vytváraní inštitúcie zastrešujúcej prihraničnú spoluprácu
dvoch blízkych národov – Slovákov a Poliakov.
V marci 1993 vznikol v Poprade slovenský projekt medziregionálneho zväzku, ktorý bol
poľskej strane predstavený 17. júla Kežmarku. Na tomto stretnutí boli navrhnuté hranice budúceho
spoločného tatranského euroregiónu. Zo slovenskej strany to boli mestá a obce patriace do okresov
Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Poprad, Stará Ľubovňa a z poľskej strany gminy, ktoré patrili
bývalému okresu Nowy Targ, nachádzajúce sa na Orave, Podhalí, Spiši a Pieninách. 31. októbra 1993,
v období, keď Slovensko bolo už samostatnou republikou, bola v Zakopanom podpísaná Deklarácia
územných samospráv Poľskej republiky a Slovenskej republiky na vytvorenie regionálneho zväzku
Euroregiónu Tatry.
Na ustanovujúcej konferencii v Nowom Targu bola podpísaná 26. augusta 1994 dohoda
medzi samosprávami Poľskej republiky a Slovenskej republiky o založení cezhraničného zväzku
Euroregión Tatry, ktorý si nadväzujúc na historické korene a vzájomné vzťahy týchto regiónov
a v súlade s procesom integrácie európskych krajín na základe Európskeho rámcového dohovoru
o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a v súlade s podpísanou Dohodou
medzi vládou Slovenskej republiky a Poľskej republiky o cezhraničnej spolupráci, vytýčil urýchlenie
všestranného rozvoja susediacich oblastí Poľska a Slovenska. Na tejto konferencii bol Ing. Ján Skupin,
ako primátor mesta Kežmarok a predseda slovenskej časti združenia Regiónu Tatry zvolený na
dvojročné obdobie (od 26. augusta 1994 do 17. decembra 1996) za podpredsedu Euroregiónu Tatry.
V tejto funkcii sa menovaný stal neochvejným zástancom a propagátorom slovensko-poľskej
cezhraničnej spolupráce formou euroregiónu už v tejto historickej etape. Vojvodský súd ako príslušný
registračný orgán v Nowom Saczi rozhodnutím zo dňa 15. decembra 1994 zapísal Euroregión Tatry do
zoznamu zväzov a potvrdil jeho štatút.
Rozvoj cezhraničnej spolupráce vychádzal z dlhodobej koncepcie zahraničnej politiky
Slovenskej republiky, avšak v jej začiatkoch absentovali viaceré nástroje, ktoré by vytvárali právny
rámec pre jej rozvoj. Samosprávne orgány v Poľsku i na Slovensku však chceli svoje aktivity rozvíjať
v prihraničnom euroregionálnom zväzku, aj keď takúto formu spolupráce právny poriadok Slovenskej
republiky nepoznal. To spôsobovalo napätie vo vzťahoch samospráv na oboch stranách hraníc.
Postupne sa však zosúlaďoval právny poriadok Slovenskej republiky a Poľskej republiky
s európskym právom a dnes už v súlade so zákonom majú obce Slovenskej republiky právo stať sa
členom medzinárodného združenia a samosprávne kraje sú rovnocenným partnerom poľským
vojvodstvám.
Ing. Ján Skupin – podobne ako niektorí iní významní ľudia v danej historickej epoche stál nad
ňou; a o to viac im patrí prejav obdivu i pozornosti. Vďaka obetavosti zakladateľov, ktorí stáli pri
zrode Euroregiónu Tatry, ale aj tých, ktorí dnes napĺňajú jeho program, sa toto združenie
plnohodnotne zapája do procesu integrujúcej sa Európy.
