Ján Skupin

• ✝ 2020-01-19

Narodil sa v apríli 1932 v Mlynčekoch pri Kežmarku v roľníckej rodine. Základné školy a Pedagogické gymnázium absolvoval v Kežmarku, Vyššiu pedagogickú školu v Prešove a Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Po štúdiách pracoval v poľnohospodárstve, 13 rokov vo výrobných podnikoch – Strojno-traktorovej stanici a Štátnych majetkoch, 20 rokov v Ústave pre vedeckú sústavu hospodárenia Československej akadémie vied a vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave zemiakárskom v Kežmarku. V oblasti výskumu spolupracoval s partnermi v zahraničí. Vo voľbách do samosprávnych orgánov v roku 1990 bol občanmi zvolený do funkcie primátora mesta Kežmarok. Počas svojho štvorročného pôsobenia v tejto funkcii využíval svoje životné skúsenosti získané v medzinárodnej oblasti vo svojej primátorskej práci. Vychádzajúc z tradične dobrých vzťahov medzi slovenským a poľským národom, už v prvom roku po voľbách nadviazal spoluprácu s Danutu Abrahmoviczovu a z ich spoločných podnetov sa začala rozvíjať spolupráca v oblasti kultúry, školstva, životného prostredia, hospodárstva a turizmu. Keď sa z iniciatívy samospráv na oboch stranách slovensko-poľskej hranice zvlášť z iniciatívy Nadácie Bathoriho z Varšavy uskutočnila v Zakopanom v dňoch 21. – 24. novembra 1991 konferencia starostov poľských a slovenských obcí o vzájomnej spolupráci miest a obcí prihraničných oblastí, bol Ing. Ján Skupin spolu s Milanom Matejovičom z Michaloviec a Petrom Glašnakom z Čadce zvolený do koordinačnej skupiny na prípravu ďalších krokov pre spoluprácu prihraničných oblastí. Poľskú stranu zastupovali Žigmund Nowak z Krosna, Jozef Radzik z Noweho Sazcu a Adam Wrobel z Bialsko Bialej. Kontaktnými mestami sa stali Nowy Sacz v Poľsku a Kežmarok na Slovensku. Odvtedy sa Ing. Ján Skupin zvlášť aktívne osobne podieľal na vytváraní inštitúcie zastrešujúcej prihraničnú spoluprácu dvoch blízkych národov – Slovákov a Poliakov.  V marci 1993 vznikol v Poprade slovenský projekt medziregionálneho zväzku, ktorý bol poľskej strane predstavený 17. júla Kežmarku. Na tomto stretnutí boli navrhnuté hranice budúceho spoločného tatranského euroregiónu. Zo slovenskej strany to boli mestá a obce patriace do okresov Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Poprad, Stará Ľubovňa a z poľskej strany gminy, ktoré patrili bývalému okresu Nowy Targ, nachádzajúce sa na Orave, Podhalí, Spiši a Pieninách. 31. októbra 1993, v období, keď Slovensko bolo už samostatnou republikou, bola v Zakopanom podpísaná Deklarácia územných samospráv Poľskej republiky a Slovenskej republiky na vytvorenie regionálneho zväzku Euroregiónu Tatry. Na ustanovujúcej konferencii v Nowom Targu bola podpísaná 26. augusta 1994 dohoda medzi samosprávami Poľskej republiky a Slovenskej republiky o založení cezhraničného zväzku Euroregión Tatry, ktorý si nadväzujúc na historické korene a vzájomné vzťahy týchto regiónov a v súlade s procesom integrácie európskych krajín na základe Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a v súlade s podpísanou Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Poľskej republiky o cezhraničnej spolupráci, vytýčil urýchlenie všestranného rozvoja susediacich oblastí Poľska a Slovenska. Na tejto konferencii bol Ing. Ján Skupin, ako primátor mesta Kežmarok a predseda slovenskej časti združenia Regiónu Tatry zvolený na dvojročné obdobie (od 26. augusta 1994 do 17. decembra 1996) za podpredsedu Euroregiónu Tatry. V tejto funkcii sa menovaný stal neochvejným zástancom a propagátorom slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce formou euroregiónu už v tejto historickej etape. Vojvodský súd ako príslušný registračný orgán v Nowom Saczi rozhodnutím zo dňa 15. decembra 1994 zapísal Euroregión Tatry do zoznamu zväzov a potvrdil jeho štatút. Rozvoj cezhraničnej spolupráce vychádzal z dlhodobej koncepcie zahraničnej politiky Slovenskej republiky, avšak v jej začiatkoch absentovali viaceré nástroje, ktoré by vytvárali právny rámec pre jej rozvoj. Samosprávne orgány v Poľsku i na Slovensku však chceli svoje aktivity rozvíjať v prihraničnom euroregionálnom zväzku, aj keď takúto formu spolupráce právny poriadok Slovenskej republiky nepoznal. To spôsobovalo napätie vo vzťahoch samospráv na oboch stranách hraníc. Postupne sa však zosúlaďoval právny poriadok Slovenskej republiky a Poľskej republiky s európskym právom a dnes už v súlade so zákonom majú obce Slovenskej republiky právo stať sa členom medzinárodného združenia a samosprávne kraje sú rovnocenným partnerom poľským vojvodstvám. Ing. Ján Skupin – podobne ako niektorí iní významní ľudia v danej historickej epoche stál nad ňou; a o to viac im patrí prejav obdivu i pozornosti. Vďaka obetavosti zakladateľov, ktorí stáli pri zrode Euroregiónu Tatry, ale aj tých, ktorí dnes napĺňajú jeho program, sa toto združenie plnohodnotne zapája do procesu integrujúcej sa Európy.

Spracovala: Oľga Marhulíková v Ročenke Euroregiónu Tatry 2002

Peter Burian

• ✝ 2020-01-12

Narodil sa 11. apríla 1952 v Starej Ľubovni, bol ženatý s manželkou Evou a spoločne vychovali šesť detí. Vyštudoval stavebné inžinierstvo na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Od roku 1991 pracoval na Mestskom úrade v Starej Ľubovni ako prednosta, neskôr ako zástupca prednostu. Peter Burian, vzhľadom nápadný, s neprehliadnuteľným intelektom,  dokázal tvoriť a zároveň inšpirovať ľudí vo svojom okolí. Nemal problém podporiť dobrú myšlienku a raziť jej cestu bez nároku na jej osvojenie. Pri práci na Mestskom úrade v Starej Ľubovni mohol naplno využívať svoje manažérske schopnosti, čo sa mu aj podarilo. Tu začala, niekedy v 90. rokoch 20 storočia, aj spolupráca s Poľskom. Nebolo to vôbec ľahké, lebo novovzniknutá Slovenská republika prešla od komunizmu do fázy mečiarizmu a akákoľvek spolupráca so susedným štátom bola posudzovaná prinajmenšom negatívne; vznikajúce euroregióny boli opisované verejnosti ako začínajúce štádium autonómnej oblasti, ktorá sa v budúcnosti isto odčlení od Slovenska.  Dokonca za touto demagógiou stáli aj ľudia, ktorí teraz z cezhraničnej spolupráce ťažia a v pokoji si tu robia kariéru. Avšak v tejto dobe Peter navzdory propagande vedel zaujať postoj, ktorý mu diktoval jeho zdravý úsudok a spolu s priateľmi z Poľska založili Euroregión ,,Tatry“, vďaka ktorému sa vytvorilo množstvo možností na spoluprácu, vyčerpalo sa kvantum finančných prostriedkov z Európskej únie a vzniklo veľa priateľstiev, nie iba pracovných. Pri svojom pôsobení v samospráve, ale aj neskôr, sa aktívne zaujímal a aktivizoval v oblasti cezhraničnej spolupráce s Poľskou republikou, kde od roku 1993 pripravoval vznik cezhraničného Zväzku Euroregión „Tatry“. Dňa 22. 10. 1999 podpísal Zmluvu medzi samosprávami Poľskej republiky a Slovenskej republiky o spolupráci v rámci cezhraničného Zväzku Euroregión „Tatry“. V rokoch 1997 – 2004 bol predsedom Rady Združenia Región „Tatry“ a od roku 2005 – 2012 jej podpredsedom. K poľsko-slovenskej spolupráci a k odstraňovaniu inštitucionálnych a medziľudských bariér pristupoval nielen s nadšením, ale aj s praktickým zaangažovaním a priateľsky. Bol priekopníkom a propagátorom poľsko-slovenského dialógu v duchu partnerstva a európskej integrácie. Pri príležitosti 15. výročia Euroregiónu „Tatry“ mu bol udelený titul Čestného člena za  zásluhy a tvorivú činnosť v rozvíjaní a šírení myšlienky euroregiónu. Jeho iniciatívou bolo aj vytvorenie Domu slovensko-poľského stretávania sa Euroregiónu „Tatry“ v Kežmarku. Rada Cezhraničného zväzku Euroregión „Tatry“ na uctenie si jeho pamiatky sa rozhodla ustanoviť Cenu Petra Buriana, ktorá sa udeľuje poľským a slovenským samosprávam a organizáciám za najlepšiu spoluprácu.

Július Lojek

• ✝ 2017-02-03

Narodil sa v septembri 1946 v Spišskej Starej Vsi, prirodzenom centre Zamaguria pod hrebeňom Spišskej Magury. Po absolvovaní základnej školy študoval od r. 1960 na Strednej priemyselnej škole v Košiciach a v r. 1970  ukončil štúdium na Strojníckej fakulte VŠT v Košiciach. Hneď po ukončení štúdia sa rozhodol vrátiť do svojho rodiska a patril k zakladateľom prevádzky neskôr závodu Vagónky Poprad, ktorá dlhodobo riešila mužskú zamestnanosť v regióne. V závode pôsobil v riadiacej funkcii až do r. 1990, kedy bol zvolený za primátora mesta Spišská Stará Ves. Do práce vo verejnej správe sa zapojil už v roku 1972 ako poslanec a člen rady MsNV až do r. 1990. Vo funkcii primátora mesta zotrval štyri funkčné obdobia, až do r. 2006, kedy odišiel do starobného dôchodku. Najmä v období, keď bol primátorom mesta, aktívne prispieval k zlepšeniu úrovne spolupráce a vzťahov na severnej hranici medzi občanmi Slovenska a Poľska. Bol medzi tými, ktorí sa usilovali o vytvorenie spoločného slovensko-poľského euroregiónu. Podieľal sa na príprave jeho základných dokumentov a po založení cezhraničného zväzku Euroregión Tatry v r. 1994 sa zapojil do činnosti jeho orgánov. Dlhodobo pracoval v revíznej komisii; jej predsedom zostal aj po odchode zo samosprávy aj vďaka povereniu  Mesta Spišská Stará Ves. Do funkcie primátora nastúpil v období, keď hraničný priechod Lysá nad Dunajcom – Niedzica slúžil pre malý pohraničný styk. Zložitá administratíva a vybavovanie dokladov bránili rozvoju vzájomných vzťahov medzi Poliakmi a Slovákmi v prihraničnom území. Jeho cieľom bolo dosiahnutie zmeny režimu na uvedenom hraničnom priechode. Túto požiadavku presadzoval na rôznych úrovniach. Prostredníctvom samosprávnych orgánov na slovenskej i poľskej strane, za pomoci Euroregiónu Tatry a ďalších kompetentných sa cieľ podarilo naplniť;  hraničný priechod v súčasnosti pracuje v nepretržitej prevádzke a hranicu tu môžu bez problémov prekročiť obyvatelia všetkých krajín s platným dokladom. Bol to  dlhodobý proces, ktorý dospel ku konečnému riešeniu v niekoľkých etapách. Priebežne prinášal návrhy  najmä v oblasti dopravnej situácie v blízkosti hraničného priechodu. V konečnom dôsledku však priniesol pozitívny vplyv na rozvoj spolupráce v oblasti kultúry, športu, samosprávy, služieb, obchodu a ďalších oblastí života, ktorý pociťujú najmä obyvatelia žijúci na oboch stranách hranice. Viditeľné je najmä zvýšenie návštevnosti regiónu. Rozšírili sa možnosti navštíviť a obdivovať územie, ktoré ponúka krásnu prírodu a možnosť navštíviť turistické centrá na slovenskej i poľskej strane. Možno to bola náhoda, možno osud, ktorý Júliusa Lojeka priviedol v r. 1970 späť do rodného kraja. Tu prežil podstatnú časť svojho života. Len vďaka tomu mal možnosť podieľať sa na zmenách, ktoré vo vývoji vzťahov medzi ľuďmi žijúcimi na zamagurskej časti slovensko-poľskej hranice možno označiť za zlomové. Vyvrcholenie tohto procesu priniesol záver r. 2007, keď hraničný priechod Lysá nad Dunajcom – Niedzica sa stal minulosťou.

Oľga Marhulíková

Poslankyňa Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky (1990-1994); pracovala vo výbore pre štátnu správu, samosprávu a národnosti. Zároveň bola predsedníčkou Medziparlamentnej slovensko-poľskej skupiny priateľstva. Jej parlamentným partnerom v Poľsku bol predseda Jan Komornický; neskôr pôsobil na Slovensku ako veľvyslanec Poľskej republiky. V tom období bolo prijatých niekoľko podnetných návrhov pre oba parlamenty, ktoré pomohli slovensko-poľskému pohraničiu predovšetkým v legislatívnych úpravách právnych nástrojov Slovenska a Poľska. Ako poslankyňa slovenského parlamentu sa zúčastnila ustanovujúceho Kongresu Euroregiónu Tatry v poľskom Novom Targu dňa 26. augusta 1994. Získané skúsenosti z parlamentnej práce využila aj vo funkcii prednostky Mestského úradu v Poprade (1994-1998) vo vzájomnej úspešnej spolupráci s  vtedajším primátorom partnerského mesta Zakopané Petrom Bonkom. Boli to historické medzníky vzájomnej komunikácie a konkrétnych spoločných veľmi plodných rokovaní členov rady, mestských zastupiteľstiev a komisií striedavo uskutočnených v Poprade, Zakopanom a Vysokých Tatrách. Od roku 1998 bola na Ministerstve vnútra SR, sekcii verenej správy, vedúcou oddelenia odboru samosprávy a cezhraničnej spolupráce, neskôr riaditeľkou odboru medzinárodnej a cezhraničnej spolupráce. Zároveň pracovala aj ako výkonná tajomníčka Slovensko-poľskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu, v rámci ktorej pôsobili bilaterálne odborné pracovné skupiny, ktoré sa uskutočňovali pravidelne striedavo na území Slovenskej republiky a Poľskej republiky. Komisia sa stala fórom pre diskusiu o záležitostiach spoločného záujmu a miestom hľadania riešení aktuálnych slovensko-poľských sporných problémov a podporu kontaktov medzi štátnymi a neštátnymi subjektami oboch strán. Ocenila spoluprácu s Joanou Kapuscinskou, výkonnou tajomníčkou poľskej časti Poľsko-slovenskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu z Ministerstva vnútra Poľskej republiky. Bola členkou výboru pre program Phare CBC pri Úrade vlády SR (1999-2007) a členkou komisie pre oblasť systému podpory euroregionálnych aktivít Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (2001-2009). Od roku 1994 celé štvrťstoročie spolupracovala v rámci Euroregiónu Tatry s jej dlhoročným predsedom Wendelinom Haberom a riaditeľom Antoninom Nowakom, neskôr s predsedom Rady Zväzku EUT Boguslawom Waksmundzkim  a riaditeľom EUT  Michalom Stawarskim na poľskej strane; zo Slovenska s  predsedami Rady Zväzku Euroregiónu Tatry: Petrom Burianom zo Starej Ľubovne,  Jozefom Repaským z Liptovského Mikuláša, Ivanom Budiakom z Dolného Kubína, Jozefom Ďubjakom z Trstenej; Jánom Pavlíkom z Ružomberka; z Kežmarku Jánom Skupinom, Františkom Groholom, Igorom Šajtlavom, Jánom Ferenčákom; tiež riaditeľom kancelárie EUT Milanom Nevlazlom a riadením kancelárie Združenia EUT poverenou Líviou Jakšovou. Oceňuje a pozitívne hodnotí  prácu a spoluprácu s Agnieszkou Pyzowskou, vtedajšou riaditeľkou a Štefanom Bieľakom predsedom Združenia Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Tatry; tiež Boženou Królcyk z kancelárie Euroregiónu „Tatry“ v Novom Targu. Na základe vlastného poznania konštatovala, že najlepším príkladom inštitucionalizovanej cezhraničnej spolupráce v slovensko-poľskom pohraničí sú euroregióny. Priekopníkom v tejto oblasti sú životné príbehy ľudí, ktorí formovali právne rámce pre cezhraničnú slovensko-poľskú spoluprácu na regionálnej úrovni. Také miesto právom patrí EUROREGIÓNU TATRY, ktorý sa začal formovať primátorom mesta Poprad Jánom Madačom a primátorom mesta Zakopané Maciejom Krokowskym už v novembri 1991 na prvom stretnutí o vzájomnej spolupráci starostov slovenských a poľských miest a obcí v poľskom Zakopanom.

Milan Nevlazla

Narodil sa v marci 1951 v meste Kežmarok,  základnú školu ukončil v Kežmarku a Strednú priemyselnú školu strojársku maturitou v Poprade. Dvadsaťšesť rokov  pracoval vo Vagónke Poprad a desať rokov riadil Kežmarskú informačnú agentúru. Svoj život zasvätil spoločenskej a občianskej angažovanosti. Šestnásť rokov pôsobil v zodpovednej funkcii poslanca, viceprimátora a člena rady Mestského zastupiteľstva v Kežmarku. Vo voľbách do samosprávnych orgánov bol občanmi zvolený štyrikrát. Svoje poznatky, získané v mestských orgánoch,  uplatňoval vo funkcii riaditeľa kancelárie Združenia Región Tatry  so sídlom v Kežmarku (1998-2003 a 2008–2011).  Mesto Kežmarok patrí k zakladajúcim členom cezhraničného zväzku Euroregión Tatry, ktorý nadviazal na historické korene a vzájomné dobré vzťahy obyvateľov slovensko-poľského pohraničia.  Kežmarský primátor sa podieľal už v roku 1993 v rámci pracovnej skupiny na vypracovaní Deklarácie územných samospráv Poľskej republiky a Slovenskej republiky na  vytvorení cezhraničného regionálneho združenia „Tatry“. Kontaktnými mestami sa stali  Nowy Sacz v Poľsku a Kežmarok na Slovensku. Po nástupe do funkcie riaditeľa kancelárie sa začal angažovať so susedmi formou stretávanía sa  zástupcov samospráv, výmeny skúseností, spoločnými kultúrno - spoločenskými podujatiami.  Začali sa realizovať infraštruktúrne projekty a najmä malé projekty nazvané „ľudia ľuďom.  V roku 2009 sa uskutočnilo rozsahom už veľké podujatie „Euroregión bez hraníc“ s cieľom rozširovania kultúrnych tradícií pohraničia. Početná účasť slovenskej a poľskej verejnosti na jednotlivých ročníkoch potvrdila, že kultúru pohraničia je potrebné chrániť, prezentovať a propagovať. Do tohto projektu bolo aktívne zapojené aj mesto Kežmarok. Je potešiteľné,  že aj na slovenskej strane v Kežmarku je vybudované sídlo Euroregiónu Tatry, ktoré už navštívil poľský prezident Lech Kaczynski a prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v decembri 2007. Projekt sa mohol   predovšetkým zrealizovať vďaka podpore predstaviteľov kežmarskej samosprávy, ktorej poslanci schválili uznesením v apríli 2005 dotáciu v celkovej výške l  miliónov sk.  Ostatné prostriedky získali z realizovaných projektov Ministerstva  výstavby a regionálneho rozvoja v prvej výzve 400 000 korún a z vlastných zdrojov 40 000 korún; v opätovnej  rovnakej výzve ďalších 220 000 korún, vlastné financovanie 22 000 korún; z programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovensko Phare  3l5 833  EUR a v rámci Systému podpory euroregionálnych aktivít MV RR SR 330 000 korún, z toho vlastným spolufinancovaním 33 000 korún. A tak primátor mesta Kežmarok Igor Šajtlava mohol otvoriť 6. júla 2007 Dom slovensko-poľského stretávania Euroregiónu Tatry v Kežmarku. Je namieste vysloviť uznanie za pomoc partnerom na poľskej strane hranice, pracovníkom kancelárie euroregiónu od koordinátora projektu Petra Buriana,  Martina Gallika, Radoslavy Krafčíkovej a Justyny Chovaňákovej. Pre rozvoj prihraničných slovensko-poľských regiónov sa dostávala možnosť využívania projektov aj v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Phare CBC Slovensko-Poľsko a malých euroregionálnych  projektov Interreg III A.  Mesto Kežmarok bolo zapojené aj do ďalších významných projektov, napríklad  Historicko-kultúrna prírodná Cesta okolo Tatier; v rámci tohto projektu sa už vybudovalo niekoľko kilometrov cyklotrás okolo Tatier na slovenskej a poľskej strane.  Nezabúdajme, že Euroregión „Tatry“ bol priekopníkom aj v tejto oblasti. Takéto výsledky práce Euroregiónu Tatry sa mohli dosiahnuť vďaka veľmi dobrej spolupráci a vzťahom s predsedom Euroregiónu Tatry Wendelinom Haberom, riaditeľmi kancelárií Antoninom Nowakom a  Milanom Nevlazlom, ktorý svojím entuziazmom pomáhal vytvoriť s pracovníkmi oboch kancelárií nielen pracovný, ale aj spoločenský tím a rozvíjať dobrú partnerskú spoluprácu miest a obcí na slovenskej a poľskej strane.

Gabriela Kantorková

Patrí k popredným osobnostiam spoločenského života. Do roku 2013 bola riaditeľkou Mestského kultúrneho strediska v Kežmarku. K  najúspešnejším výsledkom jej  angažovanosti od roku 1990, kedy vznikol ako prvý svojho druhu vo vtedajšom Československu Festival Európske ľudové remeslo, sa každoročne venovala obsahovej, organizačnej i technickej príprave tohto podujatia. Zasvätila mu dvadsaťtri rokov svojej profesionálnej práce. Týmto podujatím mesto Kežmarok oživuje staré historické trhy s prezentáciou najmä tradičných umeleckých  remesiel nielen zo Slovenska ale aj z celej Európy. V tomto roku sa predstaví už 33. ročník Festivalu Európske ľudové remeslo. Svoje skúsenosti zúžitkovala aj v prospech aktivít cezhraničnej slovensko-poľskej spolupráce v rámci kultúrnej komisie Cezhraničného zväzku Euroregión „Tatry“. Veľmi aktívne pracovala v rokoch 2001-2002, 2005-2006 a 2009-2010 ako jej predsedníčka a v rokoch 2003-2004, 2007-2008, a 2011 – 2012 bola jej podpredsedníčkou. Profesionálne sa podieľala na organizovaní a uskutočňovaní mnohých kultúrnych projektov a kultúrno-spoločenských podujatí realizovaných Združením Euroregiónu Tatry. V pamäti mnohých účastníkov zostanú spomienky na významné kultúrno-spoločenské podujatie, uskutočňované v slovensko-poľskom pohraničí; na Slovensku v prekrásnom prostredí Zamaguria v Červenom Kláštore a na poľskej strane v Kroscienku nad Dunajcom nazvané: „Euroregión bez hraníc“. Jeho organizátorom bola Rada cezhraničného združenia Euroregión „Tatry“ a kultúrna komisia. Cieľom podujatia bola prezentácia a vzájomné poznávanie kultúry, zbližovanie obyvateľov a samosprávnych orgánov, nadväzovanie spoločenských kontaktov a vzájomná výmena skúseností. Toto významné podujatie sa uskutočňovalo pravidelne niekoľko rokov v spolupráci s obcou Červený Kláštor a gminou Kroscienko nad Dunajcom za finančnej pomoci Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Úradu maršalka Malopoľského vojvodstva, Výrobne minerálnej vody „Kinga Pieninská“ z Kroscienka, firmy Bakoma, Kávy Mag a ďalších. V priebehu podujatia sa konali rôzne súťaže  o atraktívne ceny – piliarska súťaž zručnosti s motorovou pílou, preťahovanie lanom, vedomostná súťaž o Euroregióne „Tatry“ a Malopoľskom vojvodstve. Zaujímavé boli ukážky hasičského záchranného zboru a rýchlej zdravotníckej pomoci, jarmok ľudovej tvorivosti a ochutnávka regionálnych jedál. V kultúrnom programe účinkovali: Detský folklórny súbor Flisocek Červený Kláštor, Mestská dychová hudba z Nowego Targu, Dychová hudba z Popradu, Folklórny súbor Magura z Kežmarku a ďalší. V druhý deň pokračoval program splavom Dunajca na pltiach do Poľska kde sa podujatie konalo v Kroscienku nad Dunajcom. V sídle Pieninského národného parku v Kroscienku bola otvorená výstava fotografií „Gotická cesta Nowy Targ- Kežmarok“ zorganizovaná Nadáciou rozvoja regiónu Csorsztynskeho jazera a Združením cestovného ruchu v Zamagurí. Súčasťou podujatia na poľskej strane boli aj súťaže vo výrobe oštiepkov, jarmok ľudovej tvorivosti a degustácia regionálnych jedál. Veľkému záujmu sa tešila súťaž v splavovaní Dunajca na kajakoch z Červeného Kláštora do Kroscienka i ukážky požiarnej pohotovostnej služby a horskej záchrannej služby GOPR. Na podujatí účinkovalo vyše 750 osôb zo Slovenska, Poľska aj Maďarska z partnerského Euroregiónu Váh-Dunaj-Ipeľ. Festivalu sa zúčastnilo niekoľko tisíc návštevníkov na slovenskej aj poľskej strane, ktorým  krásna príroda, bohatý kultúrny program, zaujímavé súťaže a prezentácia ľudových tradícií poskytli príjemný umelecký zážitok, oddych, zábavu, ale aj poučenie a možnosť nadviazania nových kontaktov v oblasti kultúry, spoločenských vzťahov a turizmu.

Igor Šajtlava

Svoju kariéru začínal v Armáde Slovenskej republiky, kde pôsobil v rokoch 1980 - 2000. Prešiel viacerými funkciami, od veliteľských až po štábne funkcie na úrovni rota, prápor, pluk, divízia, výsluhový dôchodca. Významnou mierou sa podieľal na vytváraní prvého slovenského ženijného práporu vyslaného do krajín bývalej Juhoslávie v misii UNPROFOR a pôsobil aj ako veliteľ slovenskej vojenskej časti overovateľov OBSE v misii Kosovo. Zúčastnil sa na misiách OSN v Angole (UNAVEM III) ako samostatný vojenský pozorovateľ a podieľal sa na oslobodení takmer 300 detí unesených rebelmi v Sierra Leone. Od roku 2003 do 2014 pôsobil vo funkcii primátora mesta Kežmarok. Vo svojej funkcii sa výrazne angažoval v oblastiach rozvoja regiónu, vrátane podpory cezhraničnej spolupráce, najmä s Poľskou republikou. Aktívne sa podieľal na rozvoji a realizácii cezhraničných projektov, ktoré mali za cieľ zosilniť spoluprácu medzi Kežmarkom a poľskými obcami al regiónmi. To zahŕňalo podporu spoločných aktivít v oblasti turizmu, kultúry, ochrany životného prostredia či infraštruktúry. Ako primátor, často reprezentoval mesto na medzinárodných podujatiach a stretnutiach zameraných na podnecovanie cezhraničnej spolupráce, výmenu skúseností, vytváranie partnerstiev či prípravu spoločných projektov financovaných z fondov EÚ (napríklad Interreg). Za jeho pôsobenia bol vybudovaný Dom Slovensko-poľského stretávania sa v Kežmarku a bol blízkym priateľom Petra Buriana zo Starej Ľubovne, ktorého považoval spolu s Wendelinom Haberom za spoluzakladateľa Euroregiónu ,,Tatry“ a vytvorenia cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom. Jeho úsilie smerovalo k posilneniu spolupráce s poľskými partnermi v rámci projektov zameraných na rozvoj infraštruktúry, turizmu či kultúrnych aktivít, čo je typické pre rozvojové stratégie cezhraničných regiónov. Ako primátor mesta Kežmarok aktívne vykonával cezhraničnú spoluprácu s Poľskom, najmä projektami financovanými z európskych zdrojov. Jeho úsilie smerovalo k rozvoju regionálneho turizmu, kultúrnych väzieb, ochrany životného prostredia a infraštruktúry, čím významne prispel k posilneniu vzťahov a spolupráce medzi regiónmi.

Ocenenia:

1993, 1998 medaila ministra obrany SR za službu v mierových silách OSN II. a IV. st.

1993, 1997, 1999 medaily OSN za služby mieru v Juhoslávii, Angole a Sierre Leone

Alexander Slafkovský

V roku 1990 bol zvolený v prvých slobodných voľbách za primátora Liptovského Mikuláša.  Ako primátor mesta sa zameral na strategické otázky s cieľom rozvoja mesta aj v nadväznosti na cezhraničnú spoluprácu najmä s  Poľskou republikou. Išlo predovšetkým o modernizáciu zastaraného a nedostatočného vybavenia a infraštruktúry, nakladanie s odpadmi, rozvoj diaľkového vykurovania, ale aj o podporu cestovného ruchu, športu a kultúry. Tým tiež prispel k tomu, aby sa Liptov stal jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na Slovensku. V roku 1994, počas zakladajúceho Kongresu Euroregión „Tatry“, plnil funkciu primátora mesta Liptovský Mikuláš. Členom Rady Euroregiónu „Tatry“ bol v rokoch 1994 - 1995. Od roku 2010 opäť pôsobil na pozícii primátora mesta Liptovský Mikuláš. Počas rokov 2011 - 2013 prijal členstvo v pracovnej komisii k Európskemu zoskupeniu územnej spolupráce „Tatry“, ktorá sa intenzívne venovala príprave hlavných dokumentov: Dohovoru o vzniku Európskeho zoskupenia územnej spolupráce „Tatry“ a Stanov. Od roku 2013 bol členom Dozornej rady Európskeho zoskupenia územnej spolupráce.  Aktívne   sa   zapája  do spoločenského diania Euroregiónu „Tatry“ a spolu s ostatnými členmi je čestným hosťom na všetkých podujatiach, ktoré kancelária Združenia EUT organizuje. Jeho aktivity sa vždy podriaďovali jedinému cieľu – „pomáhať iným a mať na zreteli všeobecný záujem.“

Ján Volný

Primátor mesta Spišská Nová Ves (2006 – 2018), viceprimátor (2019 – 2020). Svoj život zasvätil samospráve a verejnej správe. 1991 – 1995 bol vedúci oddelenia kultúry, vzdelávania, mládeže a športu MsÚ Spišská Nová Ves, neskôr zástupca prednostu OÚ a od 1995 poslanec Národnej rady SR. Jeho najväčším prínosom pre región bola pomoc pri etablovaní najväčšieho zamestnávateľa na Spiši - firmy Embraco Slovakia v Spišskej Novej Vsi. Neskôr pôsobil ako vedúci Školského úradu. V rokoch 2006 – 2018 primátor mesta Spišská Nová Ves, 2019 – 2020 viceprimátor mesta Spišská Nová Ves. Je nositeľom viacerých vyznamenaní, medzi nimi i Ceny Tomáša J. Baťu a Ocenenia Slovenskej katolíckej charity za rozvoj charitatívneho diela. V r. 2016, po desiatich rokoch jeho pôsobenia vo funkcii primátora, bolo mesto Spišská Nová Ves vyhlásené za Najkrajšie mesto Slovenska. Od roku 1995 – 1998 poslanec NR SR, od 2007 člen Prezídia Únie miest Slovenska, 6-krát bol zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi, 4-krát za poslanca Košického samosprávneho kraja. Spišská Nová Ves, podobne ako mnoho pohraničných miest na Slovensku, aktívne pracuje v rámci Euroregiónu „Tatry“ v rôznych oblastiach. Táto spolupráca je  realizovaná prostredníctvom cezhraničných programov Európskej únie, bilaterálnych partnerstiev a spoločných iniciatív  programu Interreg Poľsko – Slovensko. Spišská Nová Ves je aktívnym členom Združenia Euroregión "Tatry". Cezhraničná spolupráca s Poľskom je pre Spišskú Novú Ves dôležitá z hľadiska regionálneho rozvoja, posilňovania kultúrnych väzieb a využívania spoločného potenciálu pohraničného regiónu. Aktivity v tejto oblasti prispievajú k zlepšeniu kvality života obyvateľov a k zvýšeniu atraktivity mesta pre návštevníkov.

Wendelin Haber

• ✝ 2020-08-29

S hrdosťou môžeme konštatovať, že medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce organizácie patrí dodnes Euroregión Tatry. Základy pre tento funkčný euroregión sa postavili už pri jeho vzniku. 26. augusta tohto roku to bolo už 29 rokov, (1994) keď sa v Novom Targu uskutočnila ustanovujúca konferencia za účasti starostov a primátorov miest a obcí patriacich do okresov Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Poprad, Stará Ľubovňa a z poľskej strany powiaty Noveho Targu, Noveho Saczu a Tatranského powiatu. Práve iniciatíva starostov a primátorov tvorila základ úspechu práce Euroregiónu Tatry. Na tejto konferencii, ktorej som sa zúčastnila ako poslankyňa Slovenskej národnej rady vydelegovaná jej predsedom Ivanom Gašparovičom, bola podpísaná Dohoda medzi samosprávami Poľskej republiky a Slovenskej republiky o založení regionálneho cezhraničného zväzku Euroregiónu Tatry. Starosta obce Nižne Lapsze Wendelin Haber bol zvolený za predsedu a primátor mesta Kežmarok Ján Skupin za jeho podpredsedu. Tak sa obaja stali v tejto historickej etape neochvejnými zástancami a propagátormi slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce formou euroregiónu. Obrovským vkladom ich vzájomne sa rodiacej spolupráce boli uvážlivo prijímajúce kompromisy Wendelina Haberu. Mal cit pre dôstojné vyjednávanie nielen v rámci euroregiónu, ale aj s ministerstvami vnútra a úradov vlády oboch republík. Pochádzal z poľsko-slovenského pohraničia - obce Lapsze Nižne. Obec územne vtedy patrila Československu, ale vtedajšími zákonmi bolo 28. júla 1920 k Poľsku pripojených na Spiši 14 obcí, ktoré rozdelila štátna hranica na dve časti – poľskú a slovenskú (medzi nimi bola aj obec Lapsze Nižne). Z vlastného poznania tohto regiónu môžem povedať, že ľudia po oboch stranách Spiša dodnes si zostali navzájom ľudsky veľmi blízky. Wendelin Haber bol človekom činu. Prvým a potom dlhoročným (celé štvrťstoročie) predsedom Rady Euroregiónu Tatry od roku 1994 donedávna mohol byť preto, že dobre poznal kraj v ktorom žil a mal okolo seba činorodých spolupracovníkov ku ktorým bol otvorený, prívetivý, trpezlivý a počúval ich návrhy riešení. Počas jeho dlhého predsedovania spolupracoval s rôznorodými osobnosťami vo funkcii predsedov Rady Zväzku Euroregiónu Tatry zo Slovenska. Wendelin Haber vo svojej funkcii predsedu mal to šťastie, že za celé jeho obdobie výkonu funkcie spolupracoval s vtedajším riaditeľom kancelárie Euroregiónu Tatry Antoninom Nowakom. Bol jeho neodmysliteľnou súčasťou, spoľahlivou pri zabezpečovaní nie ľahkých úloh. Mal dar dobrých nápadov, bol kreatívny a zdrojom inšpirácií, ale tiež kritických podnetov s cieľom riešenia ich problémov. Zo slovenskej strany to bol riaditeľ kancelárie Euroregiónu Tatry Milan Nevlazla, ktorý svojím entuziazmom a priateľským prístupom s Wendelinom Haberom a Antoninom Nowakom tvorili s pracovníkmi oboch kancelárií jeden tím, a tak pripravovali dobré zázemie pre partnerskú spoluprácu miest a obcí na poľskej a slovenskej strane. Výsledkom ich snaženia sú naplnené odvážne plány mnohých úspešných projektov v rámci programu Phare CBC Slovensko-Poľsko, finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR na podporu euroregionálnych aktivít programu SPERA, či projektov programu INTERREG III A, v ktorých Euroregión Tatry bol úspešný a vyčerpal značné finančné prostriedky z Európskej únie. Dom poľsko-slovenskej spolupráce sa otvoril 12. februára 2004 v Novom Targu a Dom slovensko-poľského stretávania sa otvoril 6. júla 2007 v Kežmarku. Takto sa obom euroregiónom vytvorili dobré priestorové podmienky na organizovanie podujatí vo vlastných priestoroch.

Czesław Borowicz

Info - text. Info - text. Info - text.

Antoni Nowak

Info - text. Info - text. Info - text.

Bogdan Wrzochalski

Info - text. Info - text. Info - text.

Elżbieta Bieńkowska

Info - text. Info - text. Info - text.

Stanisław Hodorowicz

Info - text. Info - text. Info - text.

Antoni Karlak

Info - text. Info - text. Info - text.

Edwar Tybor

Info - text. Info - text. Info - text.

Bogusław Waksmundzki

Info - text. Info - text. Info - text.

Peter Petko

• ✝ 2020-09-16

Po vyštudovaní Vysokej školy ekonomickej v Bratislave v roku 1981 bol vždy v práci v riadiacich funkciách. Neskôr po roku 1989 pracoval dvakrát na Veľvyslanectve SR vo Varšave a medzitým aj na MV ako riaditeľ Úradu kontroly ministerstva vnútra. Od roku 2007 bol prednosta Mestského úradu a neskôr riaditeľ a konateľ Lesov mesta Spišská Nová Ves. V tom období ukončil aj Vysokú školu medzinárodných vzťahov v Prahe odbor medzinárodné a diplomatické štúdia. V roku 2007 bol zvolený do rady Združenia región Tatry neskôr  Euroregión Tatry a Európskeho zoskupenia územnej spolupráce, kde zastupoval mesto Spišská Nová Ves, až do konca roku 2019. Vďaka jeho veľmi aktívnemu prístupu bol okres Spišská Nová Ves zaradený medzi oprávnených poberateľov finančných prostriedkov slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce do Prešovského samosprávneho kraja. Aktívne sa podieľal na organizovaní Slovensko-poľských hospodárskych fór v Spišskej Novej Vsi, ako aj pri realizácii projektov ako Historicko-prírodno-kultúrna cesta okolo Tatier a Stretnutie siedmich kultúr Euroregiónu Tatry. Ako člen rady Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Tatry prispel k jeho vzniku a súčasnému chodu. K Poľsku, okrem toho že tam pracoval, má veľmi dobrý vzťah aj kvôli tomu, že jeho nevesta a zať sú Poliaci. Za jeho príkladnú prácu vyše dvanásť rokov pre Združenie Región Tatry, Euroregión Tatry a Európske zoskupenie územnej spolupráce navrhla Rada Združenia Euroregiónu Tatry na zasadnutí dňa 18. decembra 2019 Petra Petka za Čestného člena Euroregiónu ,,Tatry“.

Jan Golba

Witold Kozłowski

Piotr Bąk

Andrzej Duda