Vidno na prvý pohľad, že náš prístup k cestovaniu sa veľmi zmenil. Či k lepšiemu alebo horšiemu – to je už individuálny názor. Dávnejšie stačili dobré topánky, plecniak, do ktorého sme hodili spací vak, niečo pod zub a veci na prezlečenie. Výborne bolo, keď sme mali k tomu mapu terénu, po ktorom sme plánovali vandrovať (čo však nebolo také samozrejmé, pretože kedysi mapa bola naozaj vzácnosťou). Vandrovali sme po turistických chodníkoch, všetkými zmyslami sme vstrebávali zážitky z panenskej prírody. A to úplne stačilo. Spávali sme v turistických ubytovniach, občas u dobrého gazdu v stodole na sene. Teraz však požadujeme viac – chceme komplexné informácie a... dodatočné atrakcie. Obce pohraničia investujú do infraštruktúry a iných oblastí, aby prilákali turistov práve na svoje územie. Príkladom môžu byť Nižné Lapše. Práve tam vznikol Spišský okruh – chodník pre chodcov aj cyklistov na poľsko-slovenskom pohraničí v oblasti Spiša, ktorý je súčasťou Cesty okolo Tatier. Je to viac ako 62 kilometrov trasy, miestami dosť náročnej, ale naplánovanej tak, aby sa videlo čo najviac – sú pripravené dodatočné vyhliadkové terasy s panorámou Tatier a Pienin s ich Tromi Korunami. Sú špeciálne odpočívadlá, kde sa môžeme zastaviť aj na dlhší čas – na grilovanie. Ďalším krokom bolo zabezpečiť informácie pre turistov. V rámci projektu „Človek v kultúre a prírode poľsko-slovenského Spiša“ v každej z desiatich dedín obce boli umiestnené informačné tabule s uvedenými miestnymi atrakciami a časom trvania túr, čo veľmi uľahčuje plánovanie výletov.

     fot. arch. beneficjenta

Sú tiež panoramatické tabule zobrazujúce horské pásma a opisy štítov. Pre tých, ktorí vyrazili na turistický chodník, boli zabezpečené dodatočné atrakcie – na vrchole Żor (883 m n. m.) bola vybudovaná vyhliadková veža, v najkrajších vyhliadkových miestach boli namontované ďalekohľady. Pri plánovaní výletu stojí za to pozrieť sa do sprievodcu vydaného v rámci tohto projektu. Môžete ho nájsť TU a v ňom čosi o prírode, o dejinách, o nárečí regiónu a o ľudových poverách – krásnych bohyniach, oblačníkoch a strigách.

Sú nádherné regionálne rozprávky a veľa o ľudovej kultúre, napr. vysvetlenie, čím bola tradičná odobierka a ako fungovala ľudová medicína. Môžete sa dokonca naučiť tančiť „na hajduka“ – jednotlivé kroky sú dôkladne rozpísané, ale ako vidíme, tak asi je to tanec pre naozaj zdatných športovcov. Môžete sa tiež hrať tak, ako sa hrávali a stále hrávajú deti v regióne – na sochu, na vyvolávanie, na tlieskanie alebo na pánsku stolicu. Je to príležitosť pre celú rodinu vyšantiť sa, pretože najpopulárnejšie detské zábavy z regiónu sú detailne opísané. A samotný sprievodca je povinné čítanie, pretože po jeho prečítaní budeme úplne inak pozerať na región, keď ho nabudúce navštívime.