060 01 Kežmarok, Slovensko
+421 905 000 000
Oravská galéria sídli v
historickom Župnom dome zo 17. storočia na Hviezdoslavovom námestí. V
zbierke má až viac ako 8000 umeleckých diel a dlhodobo jej patrí
miesto druhej najnavštevovanejšej galérie na Slovensku. Exponáty z
obdobia od 15. do 21. storočia patria medzi najvzácnejšie na Slovensku.
Galéria sa právom môže pýšiť až piatimi trvalými expozíciami a ďalšími
štyrmi priestormi na krátkodobé výstavy.
Budova bola postavená v rokoch
1905–1911 podľa plánov Júliusa Sándyho pre účely uloženia rozsiahlej zbierky
kníh (vyše 60 000 zväzkov) a ďalších cenných predmetov, ktoré roku 1839 daroval
jasenovský rodák Vavrinec Čaplovič Oravskej župe. Pred budovou sa nachádza
socha P.O. Hviezdoslava, ktorú roku 1936 vytvoril Fraňo Štefunko.
Budovu dal roku 1879 postaviť
richtár Anton Nádaši ako peňažný ústav podľa projektu Blažeja Bullu. Ešte pred
vypuknutím 1. svetovej vojny prešla do vlastníctva mesta a bola sídlom
viacerých úradov.
Jeho história siaha do 14.
storočia. Kostol bol viackrát prestavaný, jeho terajšia neogotická podoba
pochádza z rokov 1880–87.
Bol postavený po požiari v roku
1893 na mieste staršieho tolerančného kostola. Neogotickú stavbu projektoval
oravský rodák, staviteľ a národovec Blažej Bulla.
Stavba pochádza z roku 1901.
Židovská náboženská obec ju dala vybudovať namiesto starej synagógy, ktorú
zničil požiar roku 1893.
Pôvodne panský hotel dalo
postaviť oravské panstvo. S budovou sa spája história dolnokubínskeho
ochotníckeho divadla, ktorá má vyše 140 ročnú tradíciu.
Dom dal v druhej polovici 19.
storočia postaviť básnikov švagor, evanjelický farár Pavol Samuel Novák.
Hviezdoslav sa doň nasťahoval po návrate z Námestova 1. októbra 1899 a žil v
ňom až do svojej smrti 8. novembra 1921.
Budova bola postavená r. 1894,
spočiatku v nej sídlila štátna škola. Gymnázium v týchto priestoroch slávnostne
otvorili 21. septembra 1919 za osobnej účasti básnika P.O. Hviezdoslava.
Pôvodne remeselnícko–farbiarsky
dom získal súčasnú podobu v polovici 19. storočia. V rokoch 1953–1973 tu žil a
tvoril básnik, publicista, diplomat a osvetový pracovník Theo Herkeľ Florin,
ktorý bol 13 rokov spoluorganizátorom Hviezdoslavovho Kubína.
Svoj dnešný charakter získaval
postupne od roku 1866. Nachádzajú sa tu hroby spisovateľov, dejateľov a
organizátorov slovenského kultúrneho života.
Nachádza sa na Hviezdoslavovom
námestí, má podobu pootvorenej knihy, v jeho spodnej časti je uvedený dátum
oslobodenia Dolného Kubína – 4.4.1945.
Starobylá zvonica predstavuje
kúsok histórie uprostred moderných panelákov. Pripomína časy, keď na tomto
území ešte v 20. storočí stáli nízke rodinné domy.
Kolonádový most v Dolnom Kubíne
sa radí k obdivuhodným technickým pamiatkam a je raritou v
celoslovenskom i stredoeurópskom meradle. Tento jedinečný drevený most môžete
obdivovať už len vo Švajčiarsku, Francúzsku či v Čechách. Most je celý postavený
z dreva – výnimku tvoria len podpery, na ktorých most stojí. Strechu pokrýva
šindel. Kolonádový most v Dolnom Kubíne bol postavený v roku 1994 ako
náhrada staršieho mosta už nefunkčného mosta.
Kubínska hoľa spoločne so
susedným vrcholom Minčol kraľuje Oravskej Magure. Je to druhý najvyšší vrch
tohto pohoria, vypínajúci sa priamo nad mestom Dolný Kubín. Je to turisticky
veľmi atraktívna lokalita s lyžiarskym strediskom SKI PARK Kubínska hoľa a neďalekou
Chatou Kubínska hoľa. Kubínska hoľa je plná prírodných krás, ponúka pestré
potulky lesom, ale i lúkami. Z vrcholových častí sa naskytajú krásne výhľady na
očarujúcu oravskú krajinu a okolité pohoria - Chočské vrchy, Oravské a Kysucké
Beskydy, Malú aj Veľkú Fatru, Vysoké, Západné i Nízke Tatry. Turistika
prírodnými zákutiami Kubínskej hole je ideálna v každom ročnom období. Príroda
vám vždy ponúkne iný, úžasný pohľad na kus tejto krajiny. Navyše, počas leta je
lúčnatý vrchol strediska ideálny aj na paragliding. Na Kubínsku hoľu vedie
viacero značených turistických chodníkov. Východiskový bod je zväčša Dolný
Kubín, ale máte možnosť sa sem dostať aj z Oravského Podzámku. Tým, ktorým sa
nechce šliapať do kopca, môžu využiť lanovku.
