060 01 Kežmarok, Slovensko
+421 905 000 000
Oravská galéria sídli v historickom Župnom dome zo 17. storočia na Hviezdoslavovom námestí. V zbierke má až viac ako 8000 umeleckých diel a dlhodobo jej patrí miesto druhej najnavštevovanejšej galérie na Slovensku. Exponáty z obdobia od 15. do 21. storočia patria medzi najvzácnejšie na Slovensku. Galéria sa právom môže pýšiť až piatimi trvalými expozíciami a ďalšími štyrmi priestormi na krátkodobé výstavy.
Budova bola postavená v rokoch 1905–1911 podľa plánov Júliusa Sándyho pre účely uloženia rozsiahlej zbierky kníh (vyše 60 000 zväzkov) a ďalších cenných predmetov, ktoré roku 1839 daroval jasenovský rodák Vavrinec Čaplovič Oravskej župe. Pred budovou sa nachádza socha P.O. Hviezdoslava, ktorú roku 1936 vytvoril Fraňo Štefunko.
Budovu dal roku 1879 postaviť richtár Anton Nádaši ako
peňažný ústav podľa projektu Blažeja Bullu. Ešte pred vypuknutím 1. svetovej
vojny prešla do vlastníctva mesta a bola sídlom viacerých úradov.
Jeho história siaha do 14. storočia. Kostol bol viackrát
prestavaný, jeho terajšia neogotická podoba pochádza z rokov 1880–87.
Bol postavený po
požiari v roku 1893 na mieste staršieho tolerančného kostola. Neogotickú stavbu
projektoval oravský rodák, staviteľ a národovec Blažej Bulla.
Stavba pochádza z roku 1901. Židovská náboženská obec ju
dala vybudovať namiesto starej synagógy, ktorú zničil požiar roku 1893.
Pôvodne panský hotel dalo postaviť oravské panstvo. S
budovou sa spája história dolnokubínskeho ochotníckeho divadla, ktorá má vyše
140 ročnú tradíciu.
Dom dal v druhej polovici 19. storočia postaviť básnikov
švagor, evanjelický farár Pavol Samuel Novák. Hviezdoslav sa doň nasťahoval po
návrate z Námestova 1. októbra 1899 a žil v ňom až do svojej smrti 8. novembra
1921.
Budova bola postavená r. 1894, spočiatku v nej sídlila
štátna škola. Gymnázium v týchto priestoroch slávnostne otvorili 21. septembra
1919 za osobnej účasti básnika P.O. Hviezdoslava.
Pôvodne remeselnícko–farbiarsky dom získal súčasnú podobu v
polovici 19. storočia. V rokoch 1953–1973 tu žil a tvoril básnik, publicista,
diplomat a osvetový pracovník Theo Herkeľ Florin, ktorý bol 13 rokov
spoluorganizátorom Hviezdoslavovho Kubína.
Svoj dnešný charakter získaval postupne od roku 1866.
Nachádzajú sa tu hroby spisovateľov, dejateľov a organizátorov slovenského
kultúrneho života.
Nachádza sa na Hviezdoslavovom námestí, má podobu
pootvorenej knihy, v jeho spodnej časti je uvedený dátum oslobodenia Dolného
Kubína – 4.4.1945.
Starobylá zvonica predstavuje
kúsok histórie uprostred moderných panelákov. Pripomína časy, keď na tomto
území ešte v 20. storočí stáli nízke rodinné domy.
Kolonádový most v
Dolnom Kubíne sa radí k obdivuhodným technickým pamiatkam a je
raritou v celoslovenskom i stredoeurópskom meradle. Tento jedinečný drevený
most môžete obdivovať už len vo Švajčiarsku, Francúzsku či v Čechách. Most je
celý postavený z dreva – výnimku tvoria len podpery, na ktorých most stojí.
Strechu pokrýva šindel. Kolonádový most v Dolnom Kubíne bol postavený v
roku 1994 ako náhrada staršieho mosta už nefunkčného mosta.
Kubínska hoľa
spoločne so susedným vrcholom Minčol kraľuje Oravskej Magure. Je to druhý
najvyšší vrch tohto pohoria, vypínajúci sa priamo nad mestom Dolný Kubín. Je to
turisticky veľmi atraktívna lokalita s lyžiarskym strediskom SKI PARK Kubínska
hoľa a neďalekou Chatou Kubínska hoľa. Kubínska hoľa je plná prírodných krás,
ponúka pestré potulky lesom, ale i lúkami. Z vrcholových častí sa naskytajú
krásne výhľady na očarujúcu oravskú krajinu a okolité pohoria - Chočské vrchy,
Oravské a Kysucké Beskydy, Malú aj Veľkú Fatru, Vysoké, Západné i Nízke Tatry. Turistika
prírodnými zákutiami Kubínskej hole je ideálna v každom ročnom období. Príroda
vám vždy ponúkne iný, úžasný pohľad na kus tejto krajiny. Navyše, počas leta je
lúčnatý vrchol strediska ideálny aj na paragliding. Na Kubínsku hoľu vedie
viacero značených turistických chodníkov. Východiskový bod je zväčša Dolný
Kubín, ale máte možnosť sa sem dostať aj z Oravského Podzámku. Tým, ktorým sa
nechce šliapať do kopca, môžu využiť lanovku.
