060 01 Kežmarok, Slovensko
+421 905 000 000
Barokovo –
klasicistická kaplnka postavená v roku 1814. Menší sakrálny objekt
s polkruhovým uzáverom presbytéria a strešnou vežičkou. Interiér je
zaklenutý pruskou klenbou. Vstupné priečelie má lomený štít, nad ktorým sedí
malá cibuľovitá šindľová vežička. Fasády so zaoblenými nárožiami sú členené
pilastrami. Strecha kaplnky má šindľovú krytinu.
Turbína je
historická vodná elektráreň z roku 1910 nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji
mesta Kežmarok, v katastrálnom území obce Huncovce. Je to najstaršia
nepretržite fungujúca elektráreň na Slovensku. Vodnú elektráreň dal postaviť
Karl Wein, majiteľ významnej kežmarskej textilnej fabriky Karl Wein a spol.
Prvá spišská mechanická tkáčovňa Kežmarok. Fabrika bola známa aj ako Weinova
továreň, po druhej svetovej vojne bola premenovaná na Tatraľan. Turbína
dodávala elektrickú energiu predovšetkým továrni a prebytkovú energiu mestu
Kežmarok. Elektráreň stojí na umelom vodnom kanáli rieky Poprad s dĺžkou
približne 3,5 km, do prevádzky bola spustená 15. novembra 1910. Tento dátum je
uvedený aj na fasáde budovy. Svoju činnosť by Turbína zrejme začala skôr, komplikácie
spôsobil zosuv pôdy v derivačnom kanáli. Ten musel byť spevnený železobetónovou
ochrannou klenbou. Časť kanála je vedená pod povrchom zeme, tento úsek meria
približne 1 km.
Rokokovo – klasicistická kúria
z druhej polovice 18. Storočia. Ide o jednopodlažnú budovu
obdĺžnikového pôdorysu, ktorá má tympanónom ukončený rizalit a pilastrami
členenú fasádu. Hlavice pilastrov a troj ranné pole tympanónu sú zdobené
štukovou dekoráciou. V miestnostiach sú pruské klenby a rovné stropy.
Niekedy v
prvej polovici 13. storočia, podľa tradície v roku 1225, postavili v
Huncovciach neďaleko Popradu románsky kostol s mohutnou vežou zasvätený sv.
Krížu. Po prestavbe v roku 1832 o jeho stredovekom pôvode svedčí už v podstate
len veža so združenými oknami. Správa v Levočskej kronike hovorí dokonca o
kláštore strážcov Božieho hrobu, ktorý mal v Huncovciach vzniknúť už v roku
1222. Začiatkom 15. storočia nahradili pôvodnú apsidu polygolnálnym
presbytériom a zo severnej strany k nemu pristavali sakristiu. Dvojlodie
prestavali v roku 1832, kedy objekt dostal aj jednotnú fasádu. Zo stredovekej
stavby zostala okrem veže aj gotická sakristia s krížovou klenbou a čiastočne
zachovaným východným oknom.
Neskoroklasicistický kostol, ktorý
pôvodne postavili bez veže. Objekt je zaklenutý pruskými klenbami. Fasáda je
členená pilastrami a lizénami, zakončená murovanými štítmi. V interiéri je
sekundárne umiestnená kamenná náhrobná doska z roku 1651 s erbmi a nápisom.
Cirkevný zbor vznikol v roku 1548. Jeho farárom sa stal Georg Kűnsch. Spočiatku
sa užíval na bohoslužby rímskokatolícky kostol. Dňa 18. mája 1670 v čase
silnejúcej protireformácie kežmarskí paulíni tento kostol vzali evanjelikom.
Výstavba nového evanjelického kostola sa začala až v roku 1851 pod vedením
Teodora von Sponera. Evanjelici sa dovtedy bohoslužieb zúčastňovali vo Veľkej
Lomnici. 15. júna 1851 bol položený základný kameň. Posviacka nového kostola sa
konala 16. januára 1853. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 však datuje
stavbu rokom 1859. Oltárny obraz namaľoval Jozef Czauczik. Kazateľnicu zhotovil
stolársky majster Johann Kotsch z Veľkej Lomnice. Orgán pochádza z dielne
Andrása Cimmera. Posledne pôsobiacim farárom bol Adalbert Thinschmied.
