Historické jadro obce
Hybské
námestie v súčasnosti je jedinečným dokladom typickej murovanej architektúry
„in situ“ s nádychom dobovej atmosféry a v priestore centra obce –
obdĺžnikového námestia- je vyhlásená pamiatková zóna. V
13.storočí získali Hybe štatút slobodného kráľovského baníckeho mesta. Môžeme
predpokladať, že pravouhlý pôdorys námestia slúžil, tak ako u ostatných
stredovekých miest, na trhy. Okolo námestia sa stavali široké meštianske domy s
bránou i bez brány a radové trojpriestorové domy po dĺžke parcely s izbou do
ulice a s otvorenou sieňou-dvorom. Takto bývalo a býva za sebou i niekoľko
rodín na jednom dvore. Za obytnou časťou sú hospodárske budovy, humná, sypárne.
Murované domy s klasicistickým priečelím začali od konca 19.storočia
charakterizovať architektúru mestečka. Svedčia o tom domorady okolo hlavnej
cesty i okolo vedľajších hybských ulíc. Murovaný dom z kameňa, neskôr z pálenej
tehly, má jednoduché tvary so sedlovou strechou a murovaným štítom. Na novších
murovaných domoch možno zbadať i vplyv maďarskej secesie, ktorú prinášali
hybskí murári z Pešti. Po roku 1945 sa Hybe rozrástli o nové ulice a domy, na
mieste starého obecného úradu stojí budova nového Obecného úradu , na mieste
obecnej krčmy z 18.storočia stojí Kultúrny dom, dodnes je zachovaná evanjelická
, katolícka fara, budova školy pôvodne ľudovej z roku 1902, ktorá je postavená
podľa projektu architekta Harminca.