Historické jadro obce
Hybské námestie v súčasnosti je
jedinečným dokladom typickej murovanej architektúry „in situ“ s nádychom
dobovej atmosféry a v priestore centra obce – obdĺžnikového námestia- je
vyhlásená pamiatková zóna. V 13.storočí získali Hybe štatút slobodného kráľovského
baníckeho mesta. Môžeme predpokladať, že pravouhlý pôdorys námestia slúžil, tak
ako u ostatných stredovekých miest, na trhy. Okolo námestia sa stavali široké
meštianske domy s bránou i bez brány a radové trojpriestorové domy po dĺžke
parcely s izbou do ulice a s otvorenou sieňou-dvorom. Takto bývalo a býva za
sebou i niekoľko rodín na jednom dvore. Za obytnou časťou sú hospodárske
budovy, humná, sypárne. Murované domy s klasicistickým priečelím začali od
konca 19.storočia charakterizovať architektúru mestečka. Svedčia o tom domorady
okolo hlavnej cesty i okolo vedľajších hybských ulíc. Murovaný dom z kameňa,
neskôr z pálenej tehly, má jednoduché tvary so sedlovou strechou a murovaným
štítom. Na novších murovaných domoch možno zbadať i vplyv maďarskej secesie,
ktorú prinášali hybskí murári z Pešti. Po roku 1945 sa Hybe rozrástli o nové
ulice a domy, na mieste starého obecného úradu stojí budova nového Obecného
úradu , na mieste obecnej krčmy z 18.storočia stojí Kultúrny dom, dodnes je
zachovaná evanjelická , katolícka fara, budova školy pôvodne ľudovej z roku
1902, ktorá je postavená podľa projektu architekta Harminca.