foto

Kežmarský hrad

Zobraziť

foto

Drevený artikulárny kostol

Zobraziť

foto

Evanjelické lýceum

Zobraziť

foto

Bazilika minor sv. Kríža

Zobraziť

foto

Nový evanjelický kostol

Zobraziť

foto

Radnica

Zobraziť

foto

Historický cintorín

Zobraziť

foto

Paulínsky (Mariánsky) kostol - Kostol navštívenia Panny Márie

Zobraziť

foto

Múzeum meštianskej bytovej kultúry

Zobraziť

foto

Starý trh

Zobraziť

foto

Ortodoxný židovský cintorín

Zobraziť

foto

Pomník Alfréda Grosza

Zobraziť

foto

Renesančná zvonica

Zobraziť

foto

Socha Svetlonosky

Zobraziť

foto

Tank T-34/85 Jánošík

Zobraziť

foto

Železničná stanica

Zobraziť

foto

Klietka hanby

Zobraziť

foto

Chlapčenská meštianska škola

Zobraziť

foto

Gréckokatolícky chrám

Zobraziť

foto

Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava

Zobraziť

foto

Socha Imricha Thökölyho

Zobraziť

foto

Jeruzalemský vrch

Zobraziť

Kežmarský hrad

Hrad patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta Kežmarku preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom.


#

Drevený artikulárny kostol

Drevený evanjelický artikulárny kostol bol zapísaný v zozname UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v roku 2008. Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať kostoly na základe 26. artikulu (článku) Šopronského snemu z roku 1681 mimo mestských hradieb na presne určenom mieste a výlučne na náklady cirkvi.

#

Evanjelické lýceum

V roku 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čím sa škola zmenila na lýceum. V budove lýcea je umiestnená knižnica – najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe, ktorá začala vznikať súčasne so školou. Knižnica má 150 000 zväzkov všetkých možných odborov i svetových jazykov. 


#

Bazilika minor sv. Kríža

Kežmarský chrám je najmladším a svojimi rozmermi jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov. Vedľa vchodu do sakristie sa nachádzajú dve pastofória. Svätyňa sa triumfálnym oblúkom napája na rovnako širokú strednú loďpseudohalového trojlodia. Veža chrámu má základy z prvej polovice 13.storočia, v jej prízemí sú zvyšky ústupkového portálu vedúceho do hlavnej lode chrámu, odtlačky klenieb a v rohoch zvyšky kamenných náznakov rebier,ktoré majú blokový charakter. 


#

Nový evanjelický kostol

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnejšieho chrámu - drevený artikulárny kostol chátral a začal byť nebezpečný, predovšetkým po statickej stránke. Stavba kostola skutočne upútala každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno - zeleným  sfarbením. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia.


#

Radnica

Prvá kežmarská radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc – na Starom trhu. Po vpáde husitov r. 1433 mesto čiastočne vyhorelo a centrum sa presunulo do jeho inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie. Po veľkom požiari bola radnica v r. 1541 – 1555 prestavaná majstrom Kuntzom z Kežmarku do renesančnej podoby. Dnešný výzor a nadstavbu druhého poschodia nadobudla po poslednom veľkom požiari r. 1922.


#

Historický cintorín

Najstaršie kežmarské cintoríny boli pri kostole sv. Michala, sv. Alžbety i sv. Kríža. Kostol sv. Michala patril slovanskej osade, ktorá bola na vŕšku nad dnešnou železničnou stanicou. Na cintoríne odpočíva aj dr. Vojtech Alexander s rodinou, profesori lýcea a gymnázia Fridrich Scholez, Jozef Dlhány a rôzni iní. Mnohé hroby, ako aj samotná cintorín, sú zapísané v zozname pamiatok východného Slovenska.


#

Paulínsky (Mariánsky) kostol - Kostol navštívenia Panny Márie

Kostol bol postavený v r. 1654 na mieste 3 meštianskych domov, ktoré mesto venovalo katolíckej cirkvi v r. 1650 z vďaky za pomoc pri boji proti Thökölyovcom. V roku 1670 prichádzajú do mesta paulíni, ktorí preberajú správu nad kostolom. Spočiatku veľmi skromný kostol prestavali 18. storočí. Interiér je jednoloďový, najstaršou zachovanou časťou je bohato zdobená kazateľnica pochádzajúca z konca 17. storočia. Zhotovil ju majster, ktorý sa podieľal aj na vytvorení oltára v kaplnke kežmarského hradu. Hlavný oltár Mariánskeho kostola , zasvätený Navštíveniu Panny Márie, vytvorili zo štuky v r. 1772. Zaberá celý záver svätyne. Plastiky Boha Otca, adorujúcich anjelov, sv. Joachima a sv. Anny vynikajú neobyčajnou výrazovou silou. Oltár je jediným štukovým oltárom kežmarského sochára a štukatéra Jána Feega. Feeg často spolupracoval s maliarom Imrichom Jagušičom, ktorý pre kežmarský chrám zhotovil obrazy sv. Pavla Pustovníka a Sv. Jozefa – ženícha Panny Márie. V 19.. storočí boli do chrámu z kostola sv. Kríža prenesené dva bočné barokové oltáre sv. Pavla Pustovníka a sv. Anny. Vznikli okolo roku 1730 v dielni kežmarského rezbára Jána Lercha .

#

Reduta

Reduta bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená v roku 1981. Ide o pôvodne renesančnú budovu zo 17. storočia, ktorá za svojimi múrmi ukrýva množstvo príbehov. Na jej mieste stála v minulosti strážna veža. Tú prestavali v 17. storočí majitelia kežmarského hradu, rodina Thökölyovcov, na takzvaný panský dom Herrenhaus. Ubytovávali v ňom svojich hostí. V rokoch 1705 – 1708 bola v budove tlačiareň Mateja Glasera – Vitraria, kde vyšli nemecké, maďarské i latinské publikácie, ako aj knihy v dobovej slovenčine. V roku 1818 sa budova prestavala v klasicistickom slohu na redutu. Na priečelí je namaľovaný mestský erb a latinský nápis Určené pre stráže, hostí a zábavy. Veža bola z budovy odstránená roku 1846. Pri prestavbe bola spojená s meštianskym domom na Hlavnom námestí č. 3, na ktorom je renesančný portál s iniciálami S.W. a kamenárskym znakom.

#

Múzeum meštianskej bytovej kultúry

Na Hlavnom námestí v historickom centre Kežmarku stojí pôvodne goticko – renesančný dom, v ktorom dnes je sprístupnená expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši. V rámci Slovenska ide o ojedinelú expozíciu prezentujú umelecko – remeselné exponáty od 17. storočia, pričom jej základ tvoria súčasti meštianskeho bytového interiéru 19. Storočia. Medzi najhodnotnejšie exponáty patria svadobné truhlice spišskej proveniencie z polovice 17. storočia, ako aj klasicistická truhlica zdobená unikátnou maľbou exotickej flóry. Zaujímavou a veľmi cennou je aj kolekcia hodín od spišských a viedenských majstrov. Expozícia je obohatená aj o ukážky odievania a odevných doplnkov, fotografiami a obrazmi. 

#

Starý trh

Začalo sa to v časoch, keď sa z malých drevených usadlostí rodilo mesto. Hoci v 13. storočí bolo v okolí Kežmarku dostatok stavebného dreva, neraz sa doň zahryzol nenásytný oheň. Preto sa obyvatelia rozhodli použiť na budovanie domov trvácnejší materiál – kameň. A neboli to hocijaké domy! Mali vežovitý tvar a slúžili, ako malé pevnosti. Ako časom pribúdala zástavba, bolo potrebné chrániť mesto aj opevnením. Časť obranných múrov sa zachovala do dnešných dní a dajú sa obdivovať z parku (s tankom) pri hrade. Starý trh, ako najstaršia a niekedy aj najdôležitejšia ulica v meste lákala kadekoho. Staré kamenné múry si pamätajú aj príchod husitov v roku 1433. V tom čase slúžil jeden z domov ako radnica. Aj keď jednoznačné dôkazy sme zatiaľ neobjavili, indície naznačujú, že sa mohlo jednať o dnešný dom číslo 33, alebo 47. Faktom zostáva, že radnica vyhorela a pravdepodobne sa oheň rozšíril aj na ďalšie domy. Nová radnica bola postavená v dnešnom centre Kežmarku, čo malo za následok postupné upadanie významu Starého trhu.

#

Ortodoxný židovský cintorín

Ortodoxný židovský cintorín (nem. Orthodoxer jüdischer Friedhof) je historický cintorín na severnom okraji mesta Kežmarok. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Cintorín je v správe Židovskej náboženskej obce. Cintorín zrekonštruovalo občianske združenie Astra v rokoch 2003 – 2004 a podľa vyjadrenia inšpekcie pamiatkovej starostlivosti pri Ministerstve Kultúry SR je to najupravenejší židovský cintorín na Slovensku. Má plochu približne 50 na 60 metrov, nachádza sa na ňom 558 náhrobkov väčšinou vo veľmi zachovalom stave, z ktorých má len 36 nečitateľné texty.

#

Pomník Alfréda Grosza

Spopolnené pozostatky Alfréda Grosza boli priateľmi uložené na pietne mieste v Pastvinách neďaleko bývalej Kežmarskej chaty. Mesto Kežmarok a Karpatskonemecký spolok odhalilo na tomto mieste pamätník. Urna so zvyškom popola bola uložená v rodinnom hrobe na kežmarskom Historickom cintoríne. V kežmarskom Parku profesora Alfréda Grosza je jeho pamätník. Na parkovisku pri Hotelovej akadémii Otta Brucknera, miesta Groszovho bývalého domu je druhý pamätník s pamätnou tabuľou. Jeho meno je uvedené aj na oboch pamätných tabuliach kežmarského lýcea. Groszova busta vo vstupnej hale Základnej školy Hradna – Grundschule na Hradnom námestí 38 pripomína jeho pôsobenie v slovenských paralelných tried kežmarského gymnázia. O jeho živote a diele bolo v Kežmarku zorganizovaných niekoľko hodnotných medzinárodných konferencií. Usporiadali sa výstavky výtvarných prác kežmarských žiakov, ale aj hodnotné výstavy jeho fotografií zásluhou kežmarského múzea. Zahrali sa tiež pre verejnosť dramatické pásma. V kežmarskom tatranskom chotári vedie popri Bielej vode Chodník profesora Alfréda Grosza. Priaznivci profesora Grosza sa pravidelne stretávajú na výročie jeho narodenia pri jeho pamätníku. Alfréd Grosz v medzivojnovom období publikoval vyše 30 článkov a štúdií s turistickou a historickou témou.

#

Renesančná zvonica

ZLATÁ VEŽA – Tak nazývali zvonicu pre jej niekdajšiu zlatú sgrafitovú výzdobu. Je právom považovaná za najkrajšiu kampanilu na Spiši. Renesančná zvonica so štvorcovou podstavou stojí v tesnej blízkosti Baziliky sv. Kríža. Vo vnútri sú na drevenej konštrukcii zavesené tri zvony. Najstarší zvon z roku 1525 má dnes dvadsaťcentimetrovú prasklinu. Dnes vydáva nečistý tón C. Legenda hovorí, že jeden zo zvonov na Zelený štvrtok odlieta do Ríma. Podľa zachovaných záznamov v roku 1674 takto odletel do večného mesta kežmarský študent Michal Kupecký a už nikdy sa do rodiska nevrátil.

#

Socha Svetlonosky

Po niekoľkých desaťročiach sa do parku pred červeným evanjelickým kostolom vrátila socha tzv. Svetlonosky (2016). Do Kežmarku sa dostala už pred 122 rokmi, aby skrášľovala tunajšiu promenádu. Potom na čas zmizla z očí ľudí a potichu čakala na svoje znovuzrodenie. Presný význam jej osadenia i termín dočasného odchodu do úkrytu ostávajú naďalej zahalené rúškom tajomstva, no postupne sa vynárajú nové skutočnosti. Čo všetko o nej vieme? S myšlienkou vytvorenia promenády prišiel Paul Kolbenheyer, ktorý sa snažil oživiť mesto aktívnym vysádzaním zelene v úzkej spolupráci s Okrášľujúcim spolkom. Plány sa naďalej rozvíjali, čoskoro sa pridali presbyteri evanjelickej cirkevnej obce Johann Steiner a Eduard Beck. Po skončení stavebných prác na novovysvätenom kostole zamýšľali skrášliť jeho okolie stromami. Úpravy prebiehali rýchlo, promenáda i park boli dokončené v priebehu roka 1895. Avšak Kežmarčania obdivovali ženskú sochu prvýkrát už v decembri 1894. Bola umiestnená do stredu promenády medzi novým evanjelickým kostolom a pozdĺž Liguschovho domu. Podľa dobovej tlače išlo o prvú sochu na verejnom priestranstve mesta. Pomenovanie Svetlonoska získala až neskôr.

#

Tank T-34/85 Jánošík

V dobe svojho vzniku patril k najlepším stredným tankom, ktorý skĺbil dobrú mobilitu, pancierovanie aj palebnú silu. Tank T-34/85, zvaný tiež Jánošík, ktorý v Kežmarku pripomína pamiatku oslobodenia mesta, počas druhej svetovej vojny patril medzi najlepšie útočné pozemné mechanizmy. V roku 1940 boli dodané prvé dva prototypy tanku, vtedy ešte s označením T-32. Sovietske ministerstvo obrany požadovalo, aby tanky najprv najazdili dvetisíc kilometrov. Rozsiahlejšie testy s novým vozidlom sa nikdy neuskutočnili, pretože sovietske velenie pod tlakom nemeckých úspechov v Západnej Európe požadovalo jeho okamžité zavedenie do výroby, a tak s miernymi úpravami vznikol prototyp tanku T-34.

#

Železničná stanica

V minulosti patrila budova kežmarskej stanice k najkrajším v celom Uhorsku. Postavená bola v rokoch 1914 – 1916, a to podľa návrhu Józsefa Pfinna. Ten vychádzal z vtedy veľmi moderného secesného štýlu (Jugendstill). Stavba bola dekorovaná prírodnými motívmi a vitrážovými oknami. Pozostáva z centrálnej budovy vestibulu, z ktorej vybiehajú do dvoch strán krídla ukončené vyvýšenými prístavbami. Od roku 1981 je Železničná stanica zapísaná v registri národných kultúrnych pamiatok.

#

Klietka hanby

Klietka hanby bola umiest­nená v našom meste na Hlavné námestie v roku 2015 ako atrakcia festivalu Európske ľudové remeslo. Objekt zhotovili vlastnými rukami študenti a majstri kováčskeho odboru zo Súkromnej strednej odbornej školy Bie­la voda v Kežmarku. Ľudia v minulosti poznali viaceré miesta, ktoré slúžili na pranierovanie, čiže na verejné poníženie za spáchané delikty. Najčastejšie sa na to využíval stĺp alebo klietka. Bolo to praktické pozbavenie cti človeka. Tento druh trestu sa začal v Európe používať na začiatku 13. storočia. V začiatkoch sa ako pranier využívalo základné brvno šibenice, ku ktorému bol odsúdený pripútaný za krk, spolu s tabuľou opisujúcou jeho previnenie. Na Slovensku sa najčastejšie používal drevený alebo kamenný stĺp. Do klietky hanby sa bolo možné dostať za dnes pomerne všedné delikty, ako napríklad ohováranie, cudzoložstvo, opilstvo či nočné bujaré hýrenie. Na nešťastníkov zamknutých v stiesnenom zamrežovanom priestore priamo v centre mesta bolo dokonca dovolené aj pľuvať.

#

Chlapčenská meštianska škola

V rokoch 1896 – 1898 vyrástla v tesnej blízkosti Kežmarského hradu chlapčenská meštianska škola. Jej architektúra pripomína tú hradnú. Škola počas svojej histórie mala rôzne zamerania. V súčasnosti je to Základná škola Grundschule.

#

Gréckokatolícky chrám

Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky je gréckokatolícka cerkev v Kežmarku. Základný kameň posvätil 10. júla 2004 Ján Babjak, SJ prešovský arcibiskup a metropolita, ktorý po dokončení výstavby 21. septembra 2008 cerkev aj posvätil. Nachádza sa na Hviezdoslavovej ulici, oproti drevenému artikulárnemu kostolu. Chrám patrí o gréckokatolíckej farnosti Ľubica. Spolu s Kostolom Najsvätejšej Trojice (Dreveným kostolom) a Novým evanjelickým kostolom vytvárajú tzv. „Súkostolie“.

#

Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava

15. septembra 1927 bolo ministerským rozhodnutím povolené otvoriť 1. československú pobočku pri evanjelickom nemeckom reálnom gymnáziu v Kežmarku. Riaditeľom školy bol Karl Bruckner, riaditeľ už vtedy existujúceho nemeckého gymnázia. Všetci vyučujúci boli muži. Do prvej triedy gymnázia s vyučovacím jazykom slovenským sa prihlásilo a 10.októbra vykonalo prijímacie skúšky 41 žiakov, 29 chlapcov a 12 dievčat. Školský rok sa začal 14. októbra 1927. V triede sa vyučovalo 9 predmetov: náboženstvo evanjelické alebo katolícke, jazyk československý, jazyk latinský, zemepis, matematika, prírodopis, kreslenie, krasopis a telocvik povinne, a jeden nepovinný predmet: jazyk nemecký. Za školský rok žiaci vymeškali 1610 vyučovacích hodín, všetky boli ospravedlnené. Šiesti chlapci triedy mali na konci školského roku zníženú známku zo správania.

#

Socha Imricha Thökölyho

Knieža Thököly, ktorý predstavoval štvrtú generáciu Thökölyvcov, sa na kežmarskom hrade narodil. Je naším krajanom. Jeho rodina vybudovala z hradu prepychové šľachtické sídlo. Imrich Thököly sa tiež zaslúžil o zmiernenie náboženskej neslobody v Uhorsku. Pod tlakom proticisárskych povstaní sa v Šoproni konal krajinský snem, ktorý v Uhorsku aspoň čiastočne priniesol náboženskú slobodu. Snem uzákonil tzv. artikuly, vďaka ktorým stojí v Kežmarku artikulárny drevený kostol. Je pýchou mesta a od roku 2008 sa stal súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Hrad a drevený evanjelický kostol sú najnavštevovanejšími kultúrno-historickými pamiatkami mesta.

#

Jeruzalemský vrch

V zime je pre turistov zaujímavý Jeruzalemský vrch ako ponuka prímestskej rekreácie s možnosťou zjazdového lyžovania na dvoch zjazdovkách aj s umelým zasnežovaním. Ponúka podmienky aj pre lyžiarske výcvikové kurzy škôl. Zjazdovka sa nachádza cca 10 minút pešej chôdze od centra mesta v peknom lesnom prostredí. Okolité terasovité lúky sú využívané pre bežecké lyžovanie.

#