Kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša pochádza zo
začiatku 14. storočia. Najstaršia románska časť kostola je pod vežou. Veža
slúžila na obranu a boli v nej tri miestnosti. Okná majú pôvodnú kružbu zo 14.
storoči, tzv. stavebný ornament z kameňa používaný v období gotiky, zdobiaci
predovšetkým lomené oblúky okien. Loď mala najprv drevenú povalu, ktorú v
15.storočí nahradili terajšou dvojpoľnou gotickou krížovou klenbou
opierajúcou sa o jediný stĺp. Svätyňa je ukončená rovno a má
trojpoľnú krížovú klenbu s rebrami hruškovitého tvaru. Hlavný
oltár pochádza z levočskej školy z rokov 1480-1520, tzv. skriňový
oltár, čo je typické pre gotiku. Stred tvorí archa s troma polychromovaými
plastikami. Oltár je zasvätený sv. Mikulášovi, jeho socha
však zaujíma miesto po pravici Panny Márie s dieťaťom Ježišom v
ľavej ruke (Madona s dieťaťom), ktorá stojí uprostred archy. Po jej ľavom boku
stojí socha sv. Jána Krstiťeľa – patróna Strážcov Božieho hrobu Jeruzalemského,
ktorí od roku 1313 boli majitelia lendackého panstva a tiež Kostola sv.
Mukuláša. Archa oltára sv. Mikuláša stojí na
predele s menšími postavami polychromovaných drevorezieb 12
apoštolov. Na archu sú zavesené dva páry krídiel, predné pohyblivé,
obojstranné maľovanými tabuľovými maľbami a zadné, pevné s jednostranne
maľovanými obrazmi. Na otvorených krídlach vpredu je t cyklus mariánsky so
znázornením štyroch epizód zo života Panny Márie: Zvestovanie, Narodenie
Ježiša, Klaňanie sa troch Kráľov a Nanebovzatie Panny Márie. Po zatvorení
týchto krídel vznikne obrazová plocha s ôsmimi výjavmi pašiového cyklu.
Interiér kostola tvoria ďalšie artefakty prevažne z gotického
obdobia.
