Kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša pochádza zo
začiatku 14. storočia. Najstaršia románska časť kostola je pod vežou. Veža
slúžila na obranu a boli v nej tri miestnosti. Okná majú pôvodnú kružbu zo 14.
storoči, tzv. stavebný ornament z kameňa používaný v období gotiky, zdobiaci
predovšetkým lomené oblúky okien. Loď mala najprv drevenú povalu, ktorú v
15.storočí nahradili terajšou dvojpoľnou gotickou krížovou klenbou opierajúcou sa o jediný stĺp. Svätyňa
je ukončená rovno a má trojpoľnú
krížovú klenbu s rebrami hruškovitého tvaru. Hlavný oltár pochádza z levočskej školy z rokov 1480-1520,
tzv. skriňový oltár, čo je typické pre gotiku. Stred tvorí archa s troma
polychromovaými plastikami. Oltár je
zasvätený sv. Mikulášovi, jeho
socha však zaujíma miesto po pravici
Panny Márie s dieťaťom Ježišom v ľavej ruke (Madona s dieťaťom), ktorá
stojí uprostred archy. Po jej ľavom boku stojí socha sv. Jána Krstiťeľa –
patróna Strážcov Božieho hrobu Jeruzalemského, ktorí od roku 1313 boli
majitelia lendackého panstva a tiež Kostola sv. Mukuláša. Archa oltára
sv. Mikuláša stojí na predele s
menšími postavami polychromovaných drevorezieb
12 apoštolov. Na archu sú zavesené dva
páry krídiel, predné pohyblivé, obojstranné maľovanými tabuľovými maľbami a
zadné, pevné s jednostranne maľovanými obrazmi. Na otvorených krídlach vpredu
je t cyklus mariánsky so znázornením štyroch epizód zo života Panny Márie:
Zvestovanie, Narodenie Ježiša, Klaňanie sa troch Kráľov a Nanebovzatie Panny
Márie. Po zatvorení týchto krídel vznikne obrazová plocha s ôsmimi výjavmi
pašiového cyklu. Interiér kostola tvoria
ďalšie artefakty prevažne z gotického obdobia.
