Apidomček - Včelárstvo P&M Vdovjak

Sme rodinné včelárstvo už v poradí 3. generácia. Usilovne pokračujeme v práci, ktorú vykonávali naši predkovia , dedo a ujo, a chceme zabezpečiť, aby sa táto záľuba prenášala aj na ďalšie generácie. Preto sa o nich staráme najlepšie ako vieme.

Včela medonosná (Apis mellifera) je druh z rodu včela z čeľade včelovité (Apidae). Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo sa skladá z matky, robotníc, trúdov a plodu. Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetu, z ktorého neskôr vzniká med . Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť.

Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude a bruška. Včely majú lízavé ústne ústroje, ktorými lížu nektár. Majú dva páry blanitých krídel a tri páry nôh. Na nohách majú peľový košík, do ktorého zbierajú peľ. Vonkajšia kostra včely je z chitínu a je pokrytá chĺpkami.

Včely produkujú rôzne biologicky vysoko hodnotné produkty, ako je med, včelí jed (apitoxín), propolis a vosk. Zároveň majú priaznivé účinky aj včelie bodnutia. Najmä pri reumatických ochoreniach pôsobí včelí jed liečivo a utišujúco. Peľ sa používa na výrobu liekov a kozmetických prípravkov. Vosk sa využíva napr. v autokozmetike.  Kedysi sa včelí vosk používal aj namiesto parafínu na výrobu sviečok.

My sa včeláreniu venujeme už 10 rokov. Máme dve stanovištia v neďalekom lese, kde sa o naše včielky staráme. Všetko čo včely produkujú je liečivé a my sa prioritne venujeme medu a propolisu. V ponuke máme rôzne výrobky ako sú napr. sviečky z prírodného včelieho vosku, či prírodná kozmetika, z ktorej najobľúbenejším je krém s obsahom propolisu.

Propolis má veľmi silné antibakteriálne a antiseptické účinky, spôsobuje znecitlivenie a rýchle hojenie rán a je používaný v lekárstve. Včelí med pomáha najmä pri liečení porúch trávenia, dýchania a krvného obehu a bežne sa používa ako sladidlo do čaju namiesto rafinovaného cukru.

Včely sú naše hobby, a preto sme vytvorili miesto - včelín v podobe domčeka, ktorý je upravený pre oddych a relax. V domčeku je maximálny počet včelích úľov 9, ktoré môžu a nemusia byť plne obsadené. Nachádzajú sa v ňom 3 lôžka, pričom maximálny počet osôb počas hodinového pobytu sú 3 dospelí a 3 deti.  

Príďte načerpať energiu do apidomčeka, ktorý leží len 3 km od Kežmarku, smerom na Rakúsy a Tatranskú Kotlinu s výhľadom na nádherné Belianské Tatry. Zažite pokoj, aký zažívali naši predkovia včelári počas práce so včelami nevšedným spôsobom.

Otvorené v období od apríla do konca septembra.

Objednávky prijímame na tel. čísle - 0910 913 655 alebo prostredníctvom facebookovej stránky - Apidomček - Včelárstvo P&M Vdovjak

Cenník:

1-hodinový vstup /osoba 10€

Permanentka na 10 vstupov/hod/osoba 80€

Dieťa do 5 rokov zdarma

Pobyt v apidomčeku – apiterapia je terapeutická metóda, ktorej hlavným princípom je dýchanie čistého včelieho vzduchu, ktorý obsahuje prchavé častice propolisu, medu, vosku a včelieho jedu, čo priaznivo vplýva na činnosť srdca. Je zároveň vhodný pri problémoch s dýchaním, zlepšuje imunitu či spánok, priaznivo vplýva na migrény a iné bolesti spôsobené preťažením. Aby vám ležanie v apidomčeku prinieslo čo najväčší úžitok, je dobré si ľahnúť priamo na dosky nad úľmi. Pocítite nielen krásnu vôňu, ale aj jemnučké mikrovibrácie včielok. Ak vám tvrdý podklad nerobí dobre, môžete si ľahnúť aj na matrac. Stále na vás bude pôsobiť včelie biopole a blahodárna sila liečivého úľového vzduchu.

Vo včeľom domčeku sa vyžaduje pokoj a úplne vypnuté mobilné telefóny, ktoré tak nenarúšajú  energetické pole, ktoré vyžaruje do blízkeho okolia. Prosíme vás, aby ste pred návštevou včelieho domčeka alebo počas nej nefajčili, nepili alkohol a nepoužívali výrazný parfém, ktorý by mohol dráždiť včielky.

Rímsko-katolícky Kostol sv. Martina

Terajší rímsko-katolícky Kostol sv. Martina bol postavený v roku 1883 v štýle pseudogotickom, vedľa pôvodného kostola, ktorý bol už značne schátralý. Existencia pôvodného rím.-kat. kostola je podľa archívnych záznamov známa už v roku 1307. Po tridsiatich piatich rokoch od výstavby súčasného rím.-kat. kostola bola v roku 1928 prekrytá plechom kostolná veža. Kostol sv. Martina je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom, predstavanou vežou so zvonicou, v lodi s pruskými klenbami. Fasády členené lizénovým lemovaním, okná s lomeným oblúkom iba na východnej fasáde. Hlavný oltár je iba pozostatkom zo starého gotického oltára Panny Márie z poslednej štvrtiny 15. storočia. Zachovala sa iba skriňa s párom pohyblivých krídel. Skriňa je štvorpolová, po stranách strednej niky so sochou Madony s Ježiškom boli kedysi maľované postavy sv. Barbory, Margity, Alžbety a Kataríny. Na ľavom pohyblivom krídle je na prednej strane obraz Zvestovanie, dolu Narodenie Pána. Na zadnej strane hore sv. Juraj s drakom, dolu sv. Magdaléna. Na pravom krídle sú na prednej strane obrazy hore Navštívenie a dolu Klaňanie troch kráľov. Na zadnej strane hore sv. Imrich, dolu sv. Ján Krstiteľ. Pozadie scén na prednej strane tvorí zlatý brokát, na zadnej strane je pozadie neutrálne modrozelené. Obrazy sa zaraďujú k neskorogotickému tabuľovému maliarstvu na Slovensku. Boli reštaurované v roku 1974 v snahe čo najviac sa priblížiť stredovekému originálu. Autorkou reštaurátorských prác je akad. maliarka Katarína Schnitzerová. Podľa zachovalých častí oltára je možné predpokladať, že pôvodný kostol bol zasvätený Panne Márii. Nový kostol postavený v 2. polovici 19. storočia bol zasvätený sv. Martinovi biskupovi a pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj obraz Sv. Martina na koni deliaceho sa o plášť so žobrákom od neznámeho autora. Drevené súsošie, ktoré zobrazuje sv. Martina na koni deliaceho sa o svoj plášť so žobrákom je dielom ľudového rezbára Ludvika Korkoša, rodáka z Jurgova.

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol bol za pomoci evanjelického cirkevného zboru z Kežmarku postavený v priebehu roka 1797. Hlavným staviteľom kostola bol Jozef Kolbay a ako stavebným materiál bol použitý kameň a tehla. Kostol je klasicistický, jednoloďový s polkruhovým uzáverom, veža vysoká 28,5 m bola pristavaná v roku 1897. Bočné fasády sú hladké so skosenými hranami. Strecha je sedlová. Jej dĺžka je 19 m, šírka 11 m a výška 5,5 m. Vo veži sú umiestnené tri zvony s hmotnosťou 696 kg, 368 kg a 69 kg. Interiér kostola je jednoduchý. Oltár pseudoklasicistický, uprostred obraz Ježiša v Getsemanskej záhrade od V. Kissa z roku 1924. Okolo kazateľne sú znázornené postavy evanjelistov a uprostred nich Ježiš Kristus. V stene kostola je vsadená mramorová tabuľa ako spomienka na obete 1. svetovej vojny. Z vybavenia kostola sa zachovali bohoslužobné nádoby a dva strieborné svietniky. Vzácny, zatiaľ nefunkčný historický organ, pochádza z dielne Jozefa Kolbayho a bol postavený v roku 1882. Má spolu 8 registrov. Interiér kostola dotvára 37 lavíc. Po odchode nemeckého obyvateľstva kostol nebol využívaný, preto značne chátral. V roku 2000 sa evanjelický cirkevný zbor v Kežmarku z iniciatívy pána Andreja Vaverčáka rozhodol, že zrekonštruuje tento kostol. Kostol sa odvodnil, a postupne sa vymenila vonkajšia i vnútorná omietka, uskutočnila sa výmena okien, kostol sa zelektrifikoval a vymaľoval. Interiér kostola sa doplnil kruhovým kovaným lustrom, ktorého autorom je Ján Scholcz. Vďaka týmto prácam sa evanjelický kostol opäť stal ozdobou Rakús.

Klasicistická kúria (dnešná materská škola)

V obci sa zachovala aj klasicistická kúria z polovice 19. storočia. V minulosti to bola budova evanjelickej fary, pričom dnes tam sídli materská škola.

Pamätník oslobodenia zajatých obyvateľov obce Rakúsy

Je tomu už 80 rokov odvtedy, čo sa boje súvisiace s SNP sústredili do podhorských oblastí. Ozbrojené útoky mierené na partizánov a civilné obyvateľstvo si vyžiadali tisíce ľudských životov a takmer sto vypálených dedín. Medzi najznámejšie prípady patria obce Ostrý Grúň, Kľak, či Tokajík, kde prišli o životy aj starci, ženy a deti. Tam si dnes pietnym spôsobom pripomínajú 80. výročie tragédií. Predsa len sa v týchto temných časoch našli aj svetlé miesta, kde priam zázrakom nedošlo k stratám na ľudských životoch. V obci Rakúsy bolo v roku 1944 uväznených 31 nevinných obyvateľov. Nebyť odvahy a obetavosti miestneho kňaza Antona Bakesza, na Kežmarskom hrade by boli uväznení Rakúsania v krátkom čase bezcitne popravení. Dôvodom popravy mala byť kolektívna vina za smrť mladého člena miestnej nemeckej domobrany ,,Heimatschutz", ktorý pri výstražnej streľbe adresovanej partizánom utrpel smrteľné zranenia. Uvedomujúc si tragické udalosti, ktoré v tomto období na území Slovenska pripravili o život desiatky tisíc nevinných ľudí, z vďaky za obetavosť a ochotu podstúpiť riziko vlastného nebezpečia, pri príležitosti 80. výročia tejto udalosti, obyvatelia obce Rakúsy slávnostne odhalili tento pamätník, ako hmotnú kultúrnu pamiatku venovanú ďalším generáciám. 

Kamenná krížová cesta

Rok 2018 bol v obci Rakúsy sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska niečím výnimočný. Zapíše sa do histórie obce ako deň požehnania novovybudovanej Krížovej cesty v areáli parku pri Kostole sv. Martina. Pri tejto príležitosti sa v sobotu 15.9.2018 o 16:00 h zišli nielen veriaci z obce Rakúsy, ale i z Mlynček, Kežmarku, Jánoviec a Krížovej Vsi. Po úvodnej piesni ,,Mária Matka bolestná“ pán farár Heldák privítal veriacich na tejto slávnosti, a potom spoločne s pánom kaplánom Križianom slávnostne odhalili prvé zastavenie Krížovej cesty. Vzápätí hlavná iniciátorka a organizátorka tohto diela Mgr. Eva Mačičáková prečítala krásne motto, ktoré je na zastavení vytesané: ,,Pane, to práca naša a dielo tvoje, daj tejto dedinke požehnanie svoje.“ Po slávnostnom požehnaní 1. zastavenia nasledovala spoločná modlitba krížovej cesty, ktorú hrou na akordeóne hudobne sprevádzal Mário Mačičák. Pri požehnávaní jednotlivých zastavení čítali jednotlivci zamyslenia, ktoré sa dotýkali srdca a pobádali k spytovaniu svedomia. Napísal ich kňaz Peter Lazor spoločne so sestrou Dobromilou, ktorá je zároveň aj autorkou týchto vzácnych umeleckých plastík zastavení. Po absolvovaní a požehnaní Krížovej cesty nasledovala slávnostná svätá omša v kostole sv. Martina. Po sv. omši p. farár poďakoval autorke diela sestre Dobromile, a zároveň i rodine Mačičákovej za angažovanosť pri výstavbe krížovej cesty a dodal na záver: ,,Nech nás novovybudované dielo krížovej cesty napĺňa aj vnútorne a slúži do budúcna ako miesto na rozjímanie.“ Budúcim generáciám má slúžiť nielen ako historický monument, ale má byť svedkom živej viery farníkov obce Rakúsy. Mgr. Mačičáková poďakovala sestre Dobromile, kňazom a všetkým dobrovoľníkom za finančnú, duchovnú i manuálnu výpomoc, bez ktorej by výstavba tohto diela nebola možná. Po ceremoniáli p.farár Heldák pozval veriacich na spoločné agapé s občerstvením a popri tom si mohli pozrieť filmový dokument o celkovom priebehu výstavby krížovej cesty, ktorý spracoval Ing. Jaroslav Mačičák. Touto cestou sa dozvedeli, že skalné monumenty o celkovej váhe 32 ton boli dovezené presne pred rokom, na sviatok Povýšenie sv. Kríža, z 500 km vzdialeného poľského mesta Kostrza. Cez filmové plátno mali možnosť vidieť sestru Dobromilu priamo pri práci v dielni, ako vyrábala hlinené plastiky, na základe ktorých potom vyrobila formy na odlievanie a až potom samotné odliatky zastavení. Je to veľmi náročná práca vyžadujúca trpezlivosť i manuálnu zručnosť. Postupne, v nasledujúcich dokrútkach mali možnosť vidieť, ako napredovali práce pri inštalácii tabúľ s plastikami do skalných monumentov, až po finálne skrášľovanie okolia výsadbou zelene, kvetín, stromčekov či osadzovaním lavičiek.

Sestra Dobromila, vlastným menom Mgr. Art. Mária Anna Chrobok, pochádza z malej dedinky v Poľsku, nachádzajúcej sa medzi Krakovom a Osvienčimom. Patrí do rehole Kongregácie Sestier Služobníčok najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene počatej. Študovala na Akadémii výtvarných umení Jána Matejku v Krakove. Na Slovensku pôsobí už 17 rokov vo farnosti Plavnica. Od roku 2006 vyučuje výtvarnú výchovu na SZUŠ v Starej Ľubovni, venuje sa maľovaniu a sakrálnej tvorbe. Jej diela krížovej cesty sa nachádzajú aj v Hromoši, Kravanoch, Trávnici a na viacerých miestach v Poľsku. Sestre Dobromile sa veľmi páčilo na slávnosti a povzbudila veriacich, aby boli takými živými svedkami viery ako boli v tento slávnostný deň aj do budúcna, pre budúce generácie. Viera je najkrajší a najvzácnejší dar, aký rodičia môžu svojim deťom dať. Veľká vďaka patrí obecným divadelníkom, ktorí ako prví finančne prispeli na započatie tohto diela. Venovali naň všetky peniaze, ktoré získali za odohraté predstavenia. Poďakovanie patrí i pánovi starostovi Ing. Bystríkovi Václavovi, ktorý bol nápomocný a ústretový po všetkých stránkach pri budovaní krížovej cesty a taktiež p. Jakubovi Gallikovi, ktorý poskytol potrebnú mechanizáciu pri inštalačných prácach a napokon i rodine Ing. Jaroslava Mačičáka aj jemu osobitne, nakoľko on sám vlastnoručne nainštaloval vyhotovené umelecké tabule do skalných monumentov.

Všetkým dobrodincom Pán Boh zaplať! 

Prvá škola

Pádom Uhorska v roku 1918 a vytvorením nového štátneho útvaru - 1. čsl. republiky zmenil sa definitívne a natrvalo systém výuky na škole a to v jazyku národnom. Pokiaľ sa dovtedy u nás vyučovalo nemecky a maďarsky, po spoločenskej zmene to bolo iba v jazyku slovenskom. Prvá škola v našej obci bola evanjelická. Nezachovali sa však nijaké dokumenty z tohto obdobia. Vieme iba, že táto škola fungovala až do odchodu Nemcov v roku 1945. Do dnešných čias sa zachovala iba pôvodná budova tejto školy, ktorá prešla pod správu MNV a neskôr sa odpredala, aby sa predišlo jej schátraniu. Vyučovacím jazykom na nej bola nemčina. Koncom 19. storočia sa do obce začalo sťahovať slovenské obyvateľstvo, ktoré bolo katolíckeho vierovyznania, preto postupom času vyvstala potreba slovenskej školy.