Horský sprievodca Oto Rozložník
„Narodil som sa pod majestátnymi Vysokými Tatrami v historickom meste Kežmarok v roku 1948. Od detstva som obdivoval krásu a mohutnosť našich hôr. Vždy som túžil tam byť. Môj sen sa mi splnil, keď som v roku 1969 nastúpil na Kežmarskú chatu ako údržbár a nosič. Tam som pracoval tri roky. Odtiaľ som odišiel pracovať na Skalnaté pleso ako obsluha sedačkového výťahu. Od roku 1983 som pracoval v TJ Javorinka Levoča. v Levoči som bol jedným zo zakladateľov Turistického oddielu mládeže (TOM), v ktorom som vychoval dve generácie mladých turistov. Neskôr som sa stal predsedom Klubu slovenských turistov Javorinka Levoča. Som členom Asociácie horských sprievodcov. V oblasti turistiky som inštruktor turistiky mládeže II. triedy. Ako horský sprievodca sa dlhodobo venujem aj turistom so zrakovým postihnutím z RSZP Levoča. So synom Miroslavom sme spracovali a vydali turistickú mapu Slovenského raja a Vysokých Tatier, ktorá slúži ako záznamník na plnenie Tatranského turistického odznaku. V minulosti predstavoval odmenu pre zdatných tatranských turistov. Tešil sa veľkej obľube, no časom zanikol. V lete 2012 bol však tatranský turistický odznak po rokoch obnovený. S návrhom odznaku pomáhal Matúš Kručay- nachádza sa na ňom Kriváň, ktorý je symbolom slovenského národa a Tatier zároveň. Kriváň doplňuje plesnivec, ktorý je symbolom Belianskych Tatier. V roku 2014 sme so synom realizovali projekt, na základe ktorého sa turistické trasy v Doline Kežmarskej Bielej vody volajú Chodník prof. Alfréda Grosza. Mesto Vysoké Tatry tento projekt v roku 2015 vyhlásilo za Čin roka. V roku 2014 som napísal knihu Veselo a smutno v Doline Kežmarskej Bielej vody, ktorá je nielen spomienkou na život v tejto doline, ale aj kronikou a turistickým sprievodcom touto prekrásnou časťou našich veľhôr. Primátor mesta Levoča mi v roku 2016 udelil pamätnú plaketu mesta Levoča za aktívnu prácu v oblasti turistiky a horského sprievodcovstva. Vo februári 2018 som bol spoluzakladateľom Klubu slovenských turistov Zlatná Kežmarok. V tom istom roku sa uskutočnila aj prezentácia mojej druhej knihy Ženy v tieni hôr. Za vzornú reprezentáciu mesta Kežmarok mi bola 22. mája 2018 udelená Cena primátora mesta Kežmarok. V roku 2020 mi vyšla ďalšia kniha Krása v horách ukrytá. A od roku 2022 držíte v rukách moju ďalšiu knihu inšpirovanú našimi Goralmi – Tatry boli pri tom. V tejto knihe som sa snažil opísať život ľudí v Združení Euroregión Tatry. Možno sa mi to podarilo len v kapitole – Významné osobnosti z goralského prostredia. Ospravedlňujem sa, že som neopísal viac osobností, ale to je už materiál na samostatnú knižku.“
Pre turistov je najviac zaujímavá kniha Krása v horách ukrytá, ktorá prináša prehľad túr po vybraných slovenských horách a národných parkoch, ktoré sú vhodné pre rodiny s deťmi. Okrem opisu samotných túr kniha prináša aj rady, ako deti motivovať na turistiku, tiež praktické veci – čo si obliecť, čo zabaliť do batoha, aké jedlo je vhodné a čo naopak, ako sa zachovať v búrke, čoho sa vyvarovať a ako sa najlepšie chrániť. V knihe nájdete tipy na túry vo Vysokých a Belianskych Tatrách, cesty na všetky tamojšie horské chaty aj na voľne prístupné štíty, kde možno ísť bez horského vodcu. Okrem Tatier vás kniha prevedie aj národnými parkami Slovenský raj, Poloniny, Pieniny či Roháčmi.
Krátke ukážky z knihy:
Turistické značky vedú vo Vysokých Tatrách na tieto štíty: Jahňací, Slavkovský, Východnú Vysokú, Rysy, Kôprovský štít, Predné Solisko a na Kriváň. Všetko sú to už pravé vysokohorské túry, ktoré si vyžadujú kondíciu a sústredenosť. Ale zasa pozor, nie sú nezdolateľné! Dokážu ich prejsť aj trénované deti. Najvyšší voľne dostupný vrch je Kriváň, najnižší Predné Solisko, ku ktorému vedie aj najkratšia, ale nie najľahšia túra. Ale poďme postupne, z východu na západ.
Jahňací štít, 2229 metrov nad morom
Je najvýchodnejší vrch Vysokých Tatier. Prvý známy výstup naň uskutočnil anglický cestovateľ Robert Towson. Jeho prví návštevníci boli pastieri, pytliaci a baníci, ktorí tam dolovali meď. Na vrchol môžete vyraziť z Bielej Vody alebo z Chaty pri Zelenom plese. Kto ma rád romantiku, odporúčame druhú možnosť. Prespať na chate a z nej ešte za úsvitu vyraziť hore. Tatry sú vtedy úchvatné a vidieť z Jahňacieho štítu východ slnka je nezabudnuteľný zážitok. Od chaty to na vrchol trvá asi dve hodiny. Po žltej značke prídete strmým stúpaním do Červenej doliny, odkiaľ po pravej strane vidno Červené pleso. Trasa pokračuje dolinou, cez Kolový priechod. Pre náročnosť terénu sú tu osadené reťaze. V dolinách je ešte tma ale slnečné lúče sa už odrážajú od štítov do nového dňa. Z vrcholu je pekný výhľad na celu hrebeňovku Belianskych Tatier, okolité doliny a štíty Vysokých Tatier. Za pekného počasia vidno aj Pieniny s ich vrchom Tri koruny.
Zostup: tou istou trasou
Čas: z Chaty pri Zelenom plese 2 hodiny, mierne náročná túra
Slavkovský štít, 2452 metrov nad morom
Po svahoch Slavkovského štítu sa v minulosti pohybovali poľovníci na kamzíky. Prvý známy turistický výstup vykonala 12-členná skupina na čele s Jurajom Buchholtzom starším. Na Slavkovský štít rátajte s náročnou celodennou túrou. Začína zo Starého Smokovca po modrej značke, lesom k rázcestiu na Tatranskej magistrále. Kto si chce túru uľahčiť, môže sa vyviezť pozemnou lanovkou na Hrebienok. Odtiaľ po červenej značke smerom na Sliezský dom, po 15 minútach na rázcestí po modrej k Slavkovskej vyhliadke, odkiaľ je pekný výhľad do Malej Studenej doliny a na masív Lomnického štítu. Z vyhliadky potom už v pásme kosodreviny a neskoršie v otvorenom teréne serpentínami na Slavkovský nos a z neho na vrchol.
Zostup: tou istou trasou
Čas: zo Starého Smokovca 5 hodín, náročná, celodenná túra
V Tatrách je 13 horských chát, ku každej z nich vedie krásna túra, väčšinou vhodná aj pre rodiny s deťmi. Možné je tiež prejsť z jednej na druhú, z ktorej kam a ako dlho to trvá, sa dočítate v našich tipoch. Chatami prechádzame z východu na západ ako nasledujú.
Chata Plesnivec (1290 metrov nad morom), v Doline Siedmich
prameňov
Dolina je rajom pre botanikov kvôli výskytu vzácnej kvetiny, plesnivca, podľa ktorého je chata pomenovaná. Postavil ju v roku 1932 súkromný podnikateľ Tibor Gresch zo Spišskej Belej. Slávnostne ju otvorili 26. júna 1938. Správa TANAP-u ju prevzala v roku 1954. Najvýznamnejšou osobnosťou je Eva Růžičková-Kasická, ktorá tam pôsobila 25 rokov. Chatu v roku 1993 prevzalo mesto Spišská Belá.
Prístup: Z Tatranskej Kotliny sa tam dostanete za hodinu a pol. Potom z nej možno pokračovať na Veľké Biele pleso, tiež za poldruhahodinku, odkiaľ je to už k ďalšej chate, Pri Zelenom plese len polhodina chôdze.
Chata pri Zelenom plese (1551 metrov nad morom), v Doline
Kežmarskej Bielej vody
Začiatky sa datujú do roku 1876, kedy postavil Uhorský karpatský spolok v Kežmarku na Rakúskej poľane prvú útulňu. Dali jej meno Egidova chata po predsedovi spolku Egidovi Berzevicím. Kežmarskí a belianskí pastieri ju často ničili, preto ju členovia spolku rozobrali a preniesli na breh Zeleného plesa. Ani tu jej však šťastie neprialo, po troch rokoch zhorela. Uhorský karpatský spolok potom začal stavať murovanú chatu, ktorú 27.augusta 1897 slávnostne dali do prevádzky. Chatu pomenovali Fridrichova chata, podľa arcikniežaťa Fridricha Habsburga, ktorý finančne podporil jej výstavbu. Po páde monarchie dostala dnešný názov Chata pri Zelenom plese. V roku 1950 chatu premenovali na Brnčalovu chatu, na pamiatku Alberta Brnčala, vtedajšieho predsedu Slovenského horolezeckého zväzu, ktorý zahynul pri zostupe z Jastrabej veže. V roku 1989 ju však opäť premenovali na Chatu pri Zelenom plese.
Prístup: Z Bielej Vody na Chatu pri Zelenom plese sú to 3 hodiny. Z Veľkého Bieleho plesa 30 minút. Na ďalšiu chatu, Skalnatú sa dostanete za dve a pol hodiny.
Čo robiť v búrke?
Sledovať počasie je veľmi dôležité a v prípade zlej predpovede neváhajte túru odložiť. Búrka v horách je nebezpečná, zvlášť v roklinách či skalných komínoch. Ak teda prší, na túru nechoďte. Ak už na nej ste a vidíte, že sa blíži búrka, utekajte čím skôr do bezpečia, najčastejšie späť. Prípadne k najbližšej chate, bufetu. Ak vás dážď zastihne v rokline, snažte sa z nej čo najskôr zmiznúť. Najkratšou cestou. Ak ste na hrebeni, treba z neho čo najskôr utekať dole. Pred búrkou sa určite neschovávať pod osamelý strom, ani pod taký, ktorý vyčnieva medzi ostatnými. Riziku búrky, predídete práve skorým nástupom ráno na túru, aby ste na obed, keď sa v horách často vyskytuje, boli už bezpečne schovaní.
Kedy je najvhodnejšie obdobie na túru?
Aj keď k turistike zvádza najmä leto, kedy majú deti prázdniny a dospelí dovolenky, leto nie je najvhodnejší čas. Práve pre spomínané nestabilné počasie sú horúce mesiace ako júl a august kritické. Hory síce ponúkajú príjemné ochladenie, sú však nebezpečné. Najstabilnejšie počasie je, keď je vysoký tlak, teda napríklad počas babieho leta. Rána bývajú chladné, zatiahnuté, no cez obed sa vyčasí, teda presný opak letných búrok.
Tieto a mnohé iné rady sa dočítate v knihe Krása v horách ukrytá. Ostatné knihy taktiež prinášajú mnohé zaujímavé a náučné informácie nielen z oblasti hôr. Práve najnovšia kniha Tatry boli pri tom opisuje napríklad aj pamiatky UNESCO, z ktorých viaceré patria do oblasti Združenia Euroregiónu Tatry, ktorý bol zároveň spoluautorom tejto skvelej knihy.
Ukážka z knihy:
UNESCO
V preklade Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Cieľom UNESCO je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. V zátvorkách je rok zapísania jednotlivých pamiatok do UNESCA.
Bardejov (r. 2000)
Obranný systém Bardejova kedysi patril k tým najlepším v celej Európe. Už v 14. storočí sa stal slobodným kráľovským mestom. Jeho hlavnou dominantou je Bazilika sv. Egídia s 11 gotickými oltármi a mestská radnica zo 16. storočia.
Hervartov (r. 2008)
Kostolík sv. Františka z Assisi z konca 15. storočia, ktorý je najstarším a najzachovalejším dreveným kostolom na Slovensku.
Spišská Kapitula (r. 1993)
Jej najväčšou dominantou je neskoro románska Katedrála sv. Martina z 13. storočia, ale na mieste nájdete aj ďalšie gotické, barokové a renesančné pamiatky.
Levoča (r. 2009)
Je jedno z najstarších a najhodnotnejších miest v našej krajine vďaka jeho zachovalému centru a hradbám s obranným valom. Mestská dominanta je Bazilika sv. Jakuba a práve tu nájdete najvyšší drevený gotický oltár na svete (18,6 metrov vysoký).
Kežmarok (r. 2008)
Drevený artikulárny kostol, postavený bez jediného kovu v slohu ľudového baroka, orgán s drevenými píšťalami, nádherná umelecká práca rezbárov a maliarov.
Viac informácií na:
1.https://www.euroregion-tatry.sk/sk/horsky-sprievodca-oto-rozloznik
