Spišská Belá

foto

Belianska cyklotrasa

Zobraziť

foto

Beliansky rybník

Zobraziť

foto

Belianska jaskyňa

Zobraziť

foto

Belianske Tatry

Zobraziť

foto

Rímskokatolícky kostol sv. Anny

Zobraziť

foto

Zvonica v Strážkach

Zobraziť

foto

SNG Kaštieľ Strážky

Zobraziť

foto

Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka

Zobraziť

foto

Evanjelický kostol a.v.

Zobraziť

foto

Zvonica v Spišskej Belej

Zobraziť

foto

Mariánsky stĺp

Zobraziť

foto

Múzeum Dr. Michala Greisigera

Zobraziť

foto

Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala

Zobraziť

foto

Vysokohorská chata Plesnivec

Zobraziť

foto

Lesnícky náučný chodník Fľak

Zobraziť

foto

Náučný chodník Belianske lúky

Zobraziť

foto

Náučný chodník Krivý kút

Zobraziť

Belianska cyklotrasa

Belianska cyklotrasa je v súčasnosti vybudovaná a prevádzkovaná v úseku medzi Spišskou Belou a Tatranskou Kotlinou v dĺžke 9 kilometrov. Trasa sa začína pri Belianskom rybníku (za mestom) a pozdĺž cesty č. I/67 vedie až na začiatok k Tatranskej Kotliny (k zastávke Čarda). Táto cyklotrasa je naprojektovaná v smere až po štátnu hranicu s Poľskom (okolo obce Ždiar a cez Podspády na hraničný priechod Jurgow). V Tatranskej Kotline by sa v budúcnosti mala napájať na cyklotrasu v smere na Tatranskú Lomnicu (hoci už aj dnes sa dá po lesných cestách dostať bicyklom do Tatranskej Lomnice). Zo Spišskej Belej sa táto cyklotrasa napojí cez Kaštieľ Strážky na mesto Kežmarok.

#

Beliansky rybník

Prímestská oddychová zóna mesta Spišská Belá s nádherným výhľadom na masív Vysokých a čiastočne i Belianskych Tatier sa nachádza necelý 1 km za mestom Spišská Belá v smere na Tatranskú Kotlinu / Ždiar. Je to miesto, kde začína novovybudovaná cyklotrasa do Tatranskej Kotliny. Je to miesto pre každého turistu, nielen rybára, ktorý tu má k dispozícii lovný kaprový rybník možnosťou si zakúpiť rybársky lístok. Popri prístupovej ceste k rybárskemu domu sa nachádzajú informačné panely s mapami mesta i regiónu ako aj s ďalšími turistickými zaujímavými informáciami. V blízkosti sa tiež nachádza pumptrack v rámci nového BIKE PARK-u. 

#
#

Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa (vchod v nadmorskej výške 885 m) je jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách v severnom úbočí Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou na pozemkoch mesta Spišská Belá (aj keď k.ú. Tatranská Lomnica). Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Až objavná cesta Júliusa Husza a Jána Britza, obyvateľov Spišskej Belej dňa 5.8.1881 bola úspešná. Na ďalších objavoch sa podieľali aj ďalší obyvtelia Spišskej Belej – A. Kaltstein a I. Verbovský. Verejnosti ju sprístupnili 1882 a elektricky osvetlili 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete.

#

Belianske Tatry

Pohorie tvorí výrazný 14 km dlhý vápencový hrebeň, tiahnuci sa vo východno-západnom smere, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Nenájdeme tu pre susedné horstvo tak charakteristické morény, skalné prahy, terasy, či mohutné rázsochy. Pozornosť však upúta krása vápencových a dolomitových stien so strmými trávnatými svahmi a bohatou vegetáciou. K dominantám výraznej západnej časti hlavného hrebeňa (po Široké sedlo) patrí Ždiarska vidla. Najvyšší vrchol Havran (2151,5 m) je podobne ako ostatné vrcholy turisticky nesprístupnený. Pohorie nezdobí žiadne pleso, no napriek tomu je považované za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť Tatier. Výživné vápenaté pôdy tu na rozdiel od Vysokých Tatier ponúkajú oveľa rozmanitejšiu kvetenu. Za všetky druhy spomeňme najtypickejší kvet – plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Prístup na veľkú časť územia Belianskych Tatier je od r. 1978 Správou TANAPu uzavretý! Hlavným dôvodom je ochrana vzácnych druhov flóry a fauny i prírodného prostredia tejto časti národného parku. Turisticky sprístupnené sú iba okrajové doliny Zadné Meďodoly, Predné Meďodoly a Dolina Siedmich prameňov. Od r. 1993 je sprístupnený jednosmerný náučný chodník Monkovou dolinou.

#

Rímskokatolícky kostol sv. Anny

Obec Strážky sa rozprestiera na ľavom brehu rieky Poprad a v súčasnosti je mestskou časťou Spišskej Belej. V neveľkej aglomerácii s neveľkým počtom obyvateľov sa nachádza unikátny súbor stavieb, ktoré sú Národnými kultúrnymi pamiatkami (od roku 1970). Jednou zo stavieb je rímsko-katolícky kostol sv. Anny. Výstavba kostola spadá na koniec 15. resp. na začiatok 16.st.storočia. V tomto období boli Strážky v držbe rádu Kartuziánov, začiatkom 16.st.prešla do držby rodiny Tarcayovcov. Neskôr, v polovici 16.st. sa dostali ako donácia do majetku Horváth-Stansithovcom. Kostol sv. Anny je jednoloďová stavba na štvorcovom pôdoryse, zaklenutá krížovou klenbou, ktorá je zvedená na stredný pilier. Presbytérium- kňazište je zaklenuté jedným poľom rebrovej krížovej klenby a má polygonálny uzáver. Na severnej strane prilieha k presbytériu gotická sakristia, k lodi slohovo mladšia prístavba krypty (1706). Celá stavba má neskorogotický charakter, v duchu ktorého sa nesie aj vnútorná výzdoba v podobe nástenných malieb a mobiliár. Do kostola sa vstupuje cez južnú predsieň, ktorá je zaklenutá valenou klenbou a poloblúkovým portálom s kamenným ostením v tvare pretínajúcich sa prútov v profile.

#

Zvonica v Strážkach

Renesančná zvonica spolu s neskorogotickým kostolom sv. Anny a renesančným kaštieľom tvoria významný komplex Národných kultúrnych pamiatok. Zvonica je typickým reprezentantom svojho druhu, má torzovite zachovalú bohatú ornamentálnu výzdobu v technike obráteného sgrafita. Stavba je murovaná, bloková na štvorcovom pôdoryse postavenú koncom 16. resp. začiatkom 17.storočia, sgrafitová výzdoba je datovaná rokom1629. Výzdobu realizoval majster s iniciálami H. B., ktoré zanechal v nápise Soli deo HB 1629 Gloria. Nápis je umiestnený na južnej strane zvonice nad trojicou zvukových okien a pásom bohatej rozvilinovej dekorácie. Na nárožiach je zvonica zdobená bosážou , štítky na atike sú subtílnejšie ako v Spišskej Belej a sú zdobené sgrafitom. V úrovni prvého nadzemného podlažia sa vstupuje do priestoru zvonice po drevenom schodisku cez kamenný portálik v osi prvého okna z prava. V tej istej osi sa na prízemí nachádza ešte jeden vstup- cez jednoduchý kamenný portálik so zalomeným oblúkom. Staviteľom zvonice, ktorá stojí v areáli kostola sv. Anny bol Ulrich Meterer.

#

SNG Kaštieľ Strážky

Jadrom historického osídlenia Strážok bol kaštieľ, kostol sv. Anny a zvonica, ktoré dnes ako celok tvoria národnú kultúrnu pamiatku a patria medzi významné architektonické skvosty Spiša. Na rekonštruovanom objekte situovanom v anglickom parku z 19. storočia možno sledovať stavebný vývoj od neskorogotickej podoby (15. storočie) cez renesančnú prestavbu až po barokovo-klasicistické úpravy (z konca 18. storočia). Kaštieľ patril v 16. – 18. storočí rodine Horváth-Stansithovcov, ktorá v Strážkach založila latinskú humanistickú školu pre deti spišských šľachticov (1584 – 1711) a knižnicu, v tom čase patriacu k najbohatším v Uhorsku. V 19. storočí sa vlastníkmi kaštieľa stala rodina Medňanských a Czóbelovcov. Po smrti poslednej majiteľky a užívateľky kaštieľa barónky M. Czóbelovej r. 1972 sa správcom kaštieľa stala Slovenská národná galéria. SNG ponúka rôzne kultúrne programy pre verejnosť v regióne, začiatkom leta usporadúva Kaštieľne hry. V rozsiahlom areáli kaštieľa a v priľahlom anglickom parku ukončenom riekou Poprad majú návštevníci možnosť príjemnej relaxácie. Občerstviť sa môžu v reštaurácii na nádvorí (otvorená v letnej sezóne od 15.6. do 15.9.).

#

Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka

Najstaršou a súčasne najväčšou architektonickou dominantou Spišskej Belej je rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka. Nemeckí zakladatelia mesta, ktorí prichádzali ako kolonisti na pozvanie uhorských kráľov na Spiš už od polovice 12. storočia a hlavne po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia, hneď po príchode na darované územie budovali murované kostoly. Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol prvý kostol postavený v Spišskej Belej v roku 1208 a zasvätený sv. Valentínovi. Stál na mieste za terajšou hasičskou zbrojnicou, išlo o malý murovaný kostol bez veže a bez cintorína, teda nešlo o farský kostol, ale skôr o provizórny kostolík, ktorý mal slúžiť do postavenia veľkého farského kostola sv. Antona. Podobná situácia je aj v Ľubici, kde je malý kostolík bez veže sv. Ducha a veľký farský kostol. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1674 mal kostol sv. Valentína tri gotické oltáre, na hlavnom bola socha sv. Valentína, Madony s Ježiškom a socha sv. Štefana. Po požiari v roku 1707 a deštrukcii severnej steny kostola podmytím mlynským náhonom ostal kostol sv. Valentína ako ruina, z kameňov sa neskôr v roku 1774 postavil tzv. špitál (chudobinec) pri múre ohrady kostola pod zvonicou, bol zbúraný v roku 1986.

#

Evanjelický kostol a.v.

Reformácia sa v priebehu 16.st. veľmi rýchlo šírila na území Spiša aj vďaka početnému nemeckému etniku, ktoré tu už stáročia žilo. Lutherovo učenie sa šírilo prostredníctvom študentov a obchodníkov, a bolo prijímané s nadšením. Slobodné obyvateľstvo miest konvertovalo na luteranizmus a vzniknutá situácia vyústila do preberania katolíckych kostolov protestantmi. V Spišskej Belej bol kostol sv. Antona Pustovníka v držbe protestantov od roku 1545 do roku 1674. Po navrátení kostola katolíkom nastalo obdobie náboženskej neslobody, ktoré ukončil až Tolerančný patent Jozefa II. v roku 1781. Základný kameň nového kostola bol položený 07.05.1784 a stavba bola dokončená v roku 1786. Architektúra kostola vychádza z odlišných liturgických potrieb protestantov, čo naplno zohľadňuje jednoloďový sieňový priestor s jediným centrálnym oltárom. Pôdorys kostola je krížový, pričom transept má krátke výstupky, zaklenutý je pruskými klenbami a kupolou nad krížením. Mobiliár kostola tvoria neskorobarokový oltár z konca 18.st., v strede stĺpovej architektúry je obraz Krista zachraňujúceho sv. Petra na mori z 1.pol.19.st.. Kazateľnica je rokoková z roku 1792, je zdobená tordovanými stĺpmi, rokajovou ornamentikou a maľbou Dobrého pastiera. Po obvode lode sa na východnej, severnej a západnej strane rozkladá barokovo-rokoková empora-tribúna pomaľovaná kvetmi a listami z roku 1792. Súčasťou interiéru je aj rokoková krstiteľnica z konca 18.st.

#

Zvonica v Spišskej Belej

Zvonica, ako stavebný typ, sa objavuje na území Východného Slovenska a Spiša v súvislosti so šírením reformácie. Lutherovo reformné učenie sa práve v období vrcholnej renesancie, klasickej fázy v Taliansku, rozmáha v prostredí, ktoré je ešte hlboko poznamenané neskorou gotikou. Renesančný sloh sa preto stáva akýmsi výrazom reformácie. Zvonica je profánna stavba situovaná na západ od kostola, mimo jeho ohrady. Bloková stavba na štvorcovom pôdoryse, ktorá je v hornej časti rozdelená zvukovými otvormi – oknami – dvoma trifóriami, jedným bifóriom na južnej a jedným unifóriom na severnej strane. Zvonicu postavilo mesto za richtára Antona Fabriho v rokoch 1589 – 1590, autor nie je známy. Jej hmota je bez sgrafitovej výzdoby, ktorá je typickým renesančným výzdobným prvkom. Stavba je zakončená motívom štítkovej atiky, ktorá je špecifikom východoslovenskej renesancie. Atika má striedavý rytmus, náprotivné strany majú rovnaký tvar, je plasticky obrúbená, oblúčiky taktiež prechádzajú do palmiet, ktoré sú spojené volútami. Pôvodný vstup na západnej strane v osi stredného okna trifória bol neskôr nahradený dodatočne vybudovaným točitým schodiskom na severnej strane zvonice.

#

Mariánsky stĺp

Stĺp so sochou Panny Márie (mariánsky stĺp) v Spišskej Belej bol spolu s ďalšími 12 postavený v zálohovaných spišských mestečkách na podnet poľského starostu spišských miest Teodora Lubomirskeho, ktorý sídlil v Starej Ľubovni. Ten dal v rokoch 1724 – 1730 údajne ako prejav pokánia za svoj amorálny život postaviť 13 stĺpov so sochami Panny Márie. Mariánsky stĺp v Spišskej Belej bol zhotovený neznámym sochárom v roku 1729 (nápis ERECTA ANNO MDCCXXIX na postamente) a výrazne sa odlišuje od ostatných. Socha Panny Márie v Spišskej Belej totiž nie je znázornená ako Nepoškvrnená (Immaculata), ktorá šliape nohou na hlavu hadovi, ale ako Nanebovzatá (Assumpta), keďže stojí na oblaku, ktorý anjeli dvíhajú do neba. Spoločne s mariánskym stĺpom v Ľubici majú aj odlišný driek stĺpa – spišskobeliansky je tordovaný (krútený), ľubický je zas tvare zrezaného trojbokého ihlana.

#

Múzeum Dr. Michala Greisigera

Múzeum Michala Gresigera bolo otvorené v roku 1994. Približuje život a činnosť polyhistora a mestského lekára zo Spišskej Belej spolu s históriou a etnografickými špecifikami mestečka. Múzeum sa nachádza v dome, kde Michal Greisiger prežil väčšiu časť svojho života. Popri práci mestského lekára sa Greisiger venoval skúmaniu flóry a fauny Spiša a archeologickým výskumom v regióne. V expozícii sa vystavujú doklady o jeho vedeckých záľubách, je tu pôvodný nábytok a nástroje z jeho lekárskej ordinácie.

#

Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala

Múzeum sa nachádza v neskororenesančnej budove školy, pôvodne sa jednalo o prízemnú budovu s nadstavbou urobenou v 18. storočí. V múzeu sú inštalované životopisné údaje o J. M. Petzvalovi s prehľadom vývoja optického zobrazovania až po prvú snímku, ktorá bola v 19. storočí nazvaná fotografiou. Zachované sú aj fotokópie výpočtu najslávnejšieho objektívu, vzácny celokovový dagerotypický prístroj s Petzvalovým objektívom, nákres objektívu s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie, maketa prístroja s jeho optikou a rôzne modifikácie pôvodných Petzvalových objektívov, postup výroby dvojakého ďalekohľadu. Petzvalov objav znamenal obrovský rozvoj fotografického priemyslu. Známe historické konštrukcie fotoaparátov, kuriózne detektívne komory s mechanizmom na výmenu platní. Unikátna je tiež Krugenerova detektívna vrecková komora v podobe knihy. Ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparáty z počiatkov stereografie. Petzval svojím objavom významne zasiahol do počiatkov kinematografie.

#

Vysokohorská chata Plesnivec

Chata Plesnivec (1290 m) sa nachádza v Belianskych Tatrách v závere Doliny Siedmich prameňov na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu. O chate Prvá zmienka o chate v Doline siedmich prameňov je z konca 18.storočia, kedy si zlatokop Dreschler, obyvateľ neďalekých Rakús postavil v doline, v blízkosti siedmich prameňov, zrub. Neskôr v roku 1892 na tomto mieste postavili nový zrub „kolári“, ktorí v doline ťažili vynikajúce javorové drevo na výrobu kolies a náradia. Aby sa mali kde uchýliť v prípade zlého počasia, postavili si malú chatku. Túto používali aj pastieri, ktorí pravidelne chodievali pásť ovce a jalovice na Predné Meďodoly, Kopské sedlo a Zadné Meďodoly. Až v roku 1932 obyvateľ Spišskej Belej Tibor Gresch, člen Karpatského spolku a veľký milovník Tatier, prenajal pozemok od mesta Spišská Belá a zo starej chatky zriadil turistickú chatu s názvom Plesnivec. V r. 1936 postavil poschodie, kde boli dve spoločné spálne a štyri izby pre bohatších hostí. Spolu tu bolo 50 miest na spanie. Slávnostné otvorenie novej chaty bolo 26. júna 1938. Chata mala svoju modro-bielu zástavu, v ktorej bol umiestnený kvet plesnivca ako erb.

#

Lesnícky náučný chodník Fľak

Na Ceste slobody z Tatranskej Kotliny do Tatranskej Lomnice je v blízkosti autobusovej zastávky situovaný celoročne sprístupnený lesnícky náučný chodník Fľak s dĺžkou 2 800 m, ktorý bol vybudovaný v roku 2013. Z infopanelov sa návštevník dozvie históriu tunajších lesov a lesníckych technických pamiatok. Chodník sa nachádza na území, ktoré je majetkom mesta Spišská Belá. Správcom sú Lesy mesta Spišská Belá, s. r. o. Prvý smerovník sa nachádza na konci cyklochodníka Spišská Belá – Tatranská Kotlina. Oproti cez hlavnú cestnú komunikáciu je osadený prvý informačný panel so základnými údajmi. Trasa prechádza aj okolo jazierka a kaplnky s drevenou sochou zobrazujúcou svätého Huberta. Pri horárni Fľak je semenný sad odolnej tatranskej dreviny – smrekovca opadavého. Počet zastávok s infopanelmi je spolu 10 a trasa tvorí uzavretý okruh. Lesnícky náučný chodník predstavuje nenáročnú prechádzku so zaujímavými informáciami o histórii mestských lesov, zveri ktorá v nich žije, ochrane prírody, rastových fázach porastov a pod. Ide o ideálnu rodinnú vychádzku a terén je vhodný aj pre kočík. Výhľady sú vcelku atraktívne. Prechádzku je možné spojiť napríklad s návštevou Belianskej jaskyne v Tatranskej Kotline.

#

Náučný chodník Belianske lúky

Národná prírodná rezervácia Belianske lúky je známa nielen svojráznymi biotopmi, flórou i faunou, ale aj vďaka tomu, že ide o najväčšie zachované slatinné rašelinisko na Slovensku. Bližšie spoznať krásy tejto lokality umožňuje turisticko-náučný chodník. Náučný chodník začína pri cyklotrase medzi Spišskou Belou a Tatranskou Kotlinou a preto je zaujímavým spestrením aj pre užívateľov tejto cyklotrasy. Vyznačený okruh s dĺžkou 800 metrov, ktorý lemuje sedem informačných panelov v slovenskom a anglickom jazyku. V jeho závere sa nachádza drevený nadzemný chodník v dĺžke 250 m. Na túto časť chodníka však už bicykle nemajú prístup. Drevený nadzemný chodník tvorí uzavretý okruh a na jeho začiatku je možné si bicykel zaparkovať v drevenom stojane. Využívanie rašelinísk najmä v posledných dvoch storočiach zapríčinilo, že v strednej Európe sú dnes nenarušené rašeliniská veľmi vzácne a treba ich chrániť. V okolí Spišskej Belej sa v minulosti nachádzalo viacero väčších rašelinísk. Negatívne ich ovplyvnila ťažba rašeliny, ale aj odvodňovanie okolitých pozemkov, ktoré spôsobilo pokles hladiny spodnej vody. Zánik tradičného obhospodarovania lokality – kosenia, zapríčinil  postupné zarastanie drevinami, najmä brezami a vŕbami.

#

Náučný chodník Krivý kút

V smere zo Spišskej Belej na Slovenskú Ves je možné za informačnou tabuľou o konci mesta Spišská Belá odbočiť vpravo na panelový chodník, ktorý vedie k lúke a vodnej ploche s rašeliniskom, kde bol v rokoch 2010 – 2012 Inštitútom DAPHNE v rámci GEF-SGP v spolupráci s Mestom Spišská Belá vybudovaný náučný chodník Krivý kút. Projekt bol zameraný aj na zlepšenie vodného režimu a zvyšovanie biodiverzity tohto územia. Na lokalite Krivý kút bol zriadený oddychovo-vzdelávací areál, ktorého súčasťou je kolová stavba na vodnej hladine, ako kópia obydlia pravekého človeka. Šetrný a bezpečný prechod náučným chodníkom zabezpečujú vyvýšené drevené lávky nad terénom a z troch informačných panelov sa návštevník dozvedá zaujímavé informácie. Prvý sa zaoberá prírodnými hodnotami a významom rašelinísk v Podtatranskej kotline. Druhý sa zaoberá živočíšstvom rašelinísk a je situovaný pri atraktívnej bobrej hrádzi. A tretí panel je umiestnený pri jednoduchom kolovom obydlí človeka, ktorý žil v podobných podmienkach v praveku, a prezentuje miestnu históriu a rašeliniská ako významné archeologické náleziská.

#