V Spišskej Kapitule
a v lokalite zvanej Pažica odborníci objavili unikátnu koncepciu
teritória, ktoré pripomína staroveký Jeruzalem. Pôvodnú hypotézu krajinárov
o existencii „Spišského Jeruzalema“ potvrdili aj historici. Veriacim
v časoch, keď boli púte do Svätej zeme kvôli vojne s Turkami
problematické, mali umožniť čo najvernejšie prežiť krížovú cestu. Podobná
symbolická krajina sa nikde inde na Slovensku nenachádza.
Na sprístupnení unikátneho „Spišského Jeruzalema“ verejnosti sa podieľajú
Košický samosprávny kraj v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom,
Spišským biskupstvom a mestom Spišské Podhradie. Projekt je súčasťou
programu Terra Incognita, ktorý pripravuje Košický samosprávny kraj ako súčasť
programu Košice -Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Symbolické
miesta „Spišského Jeruzalema“ v Spišskej Kapitule, na Pažici a Sivej
Brade sa nachádzajú v lokalite svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto
historické pútnické miesto, na pozadí ktorého sa vypína Spišský hrad, sa
nachádza pozdĺž bývalej významnej stredovekej cesty Via magna,
v súčasnosti na turistickej trase Gotickej cesty. „Spišský Jeruzalem“
sa začína Katedrálou sv. Martina v Spišskej Kapitule a končí Kaplnkou
sv. Kríža na Sivej Brade. V krajine stredného Spiša, ktorá je známa
nádherným kultúrnym a prírodným dedičstvom, pribudol objav vedome
formovanej religióznej symbolickej krajiny na Pažici, ktorá je pravdepodobne
najstaršou kalváriou na Slovensku (počiatky výstavby siahajú
do r.1666). Usporiadanie kaplniek ju zaraďuje k typu Calvario Jerusalem,
s vyznačenými miestami spojenými s udalosťami posledných dvoch dní
života a smrti Ježiša Krista v Jeruzaleme. Kľúčovú úlohu pri vzniku
systému kaplniek na Pažici zohral Juraj Bársony, spišský prepošt
(1663-1675), neskôr jágerský biskup a členovia Spoločnosti Ježišovej –
Jezuiti, ktorí tu pôsobili od začiatku 17. stor. do roku1773.
Pravdepodobne sa inšpirovali výstavbou Kalwarie Zebrzydowskejv Poľsku, ktorá
bola postavená analogicky s miestami pobytu Ježiša v jeho posledných
dňoch života v Jeruzaleme. Jezuiti založili v Spišskej Kapitule v
roku 1647 školu, viedli morálne a filozofické dišputy v slovenskom
jazyku, hrali divadelné predstavenia a mystériá na Pažici.
Mystériá(náboženské divadlo) trvali aj niekoľko dní. Predstavovali časť
Evanjelií, ktoré opisovali Poslednú večeru, zajatie, súdenie Krista, jeho smrť a
pochovanie. Odohrávali sa pred Veľkou Nocou, počas Veľkého Týždňa. Najstaršou
pamiatkou na Pažici je archeologická lokalita, na ktorej sa nachádzajú
základy bývalého kláštora sv. Martina (benediktínského?)z 11. stor.
Zohral významnú úlohu pri evanjelizácii, rozvoji vzdelanosti a kultúry severovýchodného
Slovenska. V projekte predstavuje dom veľkňaza Annáša.
Katedrála
sv. Martina v Spišskej Kapitule v projekte predstavuje Večeradlo
– miesto Poslednej večere Pána Ježiša. Časť katedrály pochádza
z 13. stor. V rokoch 1462 - 1478 bola západná románska
časť a východná časť – loď prebudovaná v gotickom slohu. Neskôr bola pribudovaná
pohrebná kaplnka v gotickom slohu, ktorú dal postaviť vtedajší pán
Spišského hradu Štefan Zápoľský (1493-1499).Biskupská rezidencia
v Spišskej Kapitule predstavuje v projekte dom veľkňaza Kajfáša,
miesto zasadnutia veľrady. Prízemie východného traktu budovy pochádza ešte
z 13. stor. Počas storočí bola niekoľkokrát prebudovaná. Keď sa
Spišská Kapitula stala sídlom biskupstva, budova bola prestavaná
v barokovom slohu do dnešnej podoby (1777-1780).Kaplnka
sv. Rozálie na Pažici, postavená v roku 1666, v projekte
predstavuje palác Herodesa. Sv. Rozália je patrónkou proti moru
a cholere. Ku kaplnke chodievali mnohí pútnici a procesie. Kaplnka
sv. Františka Xaverského na Pažici, postavená v roku 1669,v
projekte predstavuje pevnosť Antónia – sídlo Piláta. Ku kaplnke putovalo množstvo
pútnikov s prosbou o uzdravenie. Na vrchole Sivej Brady stál podľa
legendy odpradávna drevený kríž. Na tomto mieste bola v roku
1675 postavená Kaplnka sv. Kríža. Konali sa tu veľké procesie
za účasti spišských prepoštov, kolegiátnej kapituly, okolitej šľachty
a veriacich zo širokého okolia. V projekte predstavuje Golgotu
–miesto ukrižovania Ježiša.
Malé kaplnky – Božie muky sú situované
na severnom a južnom okraji Pažice. V súčasnosti je ich sedem.
Sú položené na skalných vyvýšeninách, chrbtom otočené ku kalvárii
a nikami smerované k ceste. Boli v nich umiestnené obrazy zo
života Ježiša Krista. V projekte naznačujú priebeh pomyselných
jeruzalemských hradieb. Ďalším významným nálezom sú dokumenty o rybníkoch
a parku juhovýchodne od obce Jablonov, za Vavrincovým potokom,
čo v projekte predstavuje Getsemanskú záhradu. Žiaľ, táto časť zanikla.
Nezmenil sa však tok Vavrincovho potoka, ktorý evokuje potok Cedron, tečúci
údolím popri hradbách starého Jeruzalema. Kaplnky na Pažici sú vzdialené
od seba tak, ako sú vzdialené miesta posledných dní Kristovho života
v Jeruzaleme. Takmer v mierke 1:1. Celková konfigurácia terénu,
travertínové skaly, kaplnky, Božie muky i prevažujúca borovica čierna, sú
dôstojným prírodným rámcom Spišského Jeruzalema, evokujúcim prírodu Palestíny
a Izraela.
Polohopis je v prípade „Spišského Jeruzalema“ aktuálny, ak
pootočíme mapu stredovekého Jeruzalema o 90° proti smeru hodinových ručičiek
a porovnáme s mapou „Spišského Jeruzalema“. Kresťania po stáročia
putovali do Jeruzalema, k Božiemu hrobu, aby kráčali tou istou
cestou, ako kráčal Kristus. Počas tureckých vojen (od11. stor.) to nebolo
možné. Križiacke vojská prinášali informácie a popisy z Jeruzalema. Možno
povedať, že to je základ vzniku kalvárií. Veriaci, ktorí chceli uvažovať
nad utrpením Ježiša Krista, putovali na kalváriu. Tak prichádzali aj
na „Spišský Jeruzalem“. Súčasný „Spišský Jeruzalem“ nie je len nádherným
miestom hodným fotografovania, turistických prechádzok, objavovania chráneného
územia či histórie, ale je aj miestom pre uvažovanie a meditáciu. Aj
dnešný turista, okoloidúci alebo pútnik, zažije dotyk tohto premodleného
miesta, precíti genius loci „Spišského Jeruzalema“.
https://spisskyjeruzalem.sk/