Tatranská Javorina

foto

Tatranská Javorina – sedlo Sedielko

Zobraziť

foto

Tatranská Javorina – Kopské Sedlo

Zobraziť

foto

Bielovodská dolina

Zobraziť

foto

Kostol sv. Anny

Zobraziť

foto

Lovecký zámoček Hohenlohe

Zobraziť

Tatranská Javorina – sedlo Sedielko

Turistické výlety v severnej časti Tatier sa líšia od klasických túr na juhu pohoria. Do málo navštevovaných severných dolín vchádzajú turisti,ktorí v nich hľadajú majestátne ticho a pokoj. Na druhej strane sa im vyhýbajú turisti, ktorí neobľubujú zdĺhavé výstupy do vysokohorského prostredia. To platí aj o Javorovej doline. Zeleno značený chodník opúšťa Tatranskú Javorinu a stúpa dlhou ľadovcovou dolinou v dĺžke 12,5 km až do jej záveru. Chodník vedie väčšinou lesom, ojedinele poľany na trase poskytujú pekné výhľady na skupinu Ľadového štítu (2 627 m) na hlavnom tatranskom hrebeni. Na západnej strane doliny sa rozkladá masívna rázsocha Širokej (2 210 m). Vo vápencoch, ktoré sú vo Vysokých Tatrách zriedkavo sa vyskytujúcou horninou, sa nachádza niekoľko krasových jaskýň. Pri vstupe do kosodreviny sa objavia mohutné severné steny Javorového štítu. Chodník stúpa cez prah na terasu Žabieho Javorového plesa vo výške 1 886 m. Pleso je s rozlohou 1,67 ha najväčšie a s hĺbkou 16 m najhlbšie spomedzi jedenástich jazier v Javorovej doline. Najnáročnejší je záverečný úsek výstupu do Sedielka (2 372 m). Chodník strmo stúpa serpentínami až do najvyššie ležiaceho turisticky prístupneho sedla v Tatrách, za ktorým leží Malá Studená dolina. Zo Sedielka majú turisti možnosť vrátiť sa po rovnakej trase do Tatranskej Javoriny (cca 4 hodiny) alebo pokračovať okolo Téryho chaty na Hrebienok (3 hodiny) a úspešne zavŕšiť prechod Vysokými Tatrami v priečnom smere.

#

Tatranská Javorina – Kopské Sedlo

Z Tatranskej Javoriny sa vyberieme po modrej značke lesnou cestou popri riečke Javorinka až na poľanu pod Muráňom. Prejdeme poľanou a lesom pokračujeme k tiesňave nazývanej Bránka, ktorou preteká Meďodolský potok. Vedľa potoka ďalej lesom. Pred nami sa otvára panoráma Zadných Meďodolov a severozápadná časť Belianskych Tatier. Prekročíme potôčik a vystupujeme širokou horskou lúkou hore svahmi Ždiarskej Vidly. Vo veľkých zákrutách traverzujeme viacero žľabov a chrbtov až na Kopské sedlo. Tu sa geograficky končia Vysoké Tatry.

#

Bielovodská dolina

Najdlhšou ľadovcovou dolinou je Bielovodská dolina , ktorej dĺžka je 10 km. Dolina bola tvarovaná najväčším tatranským ľadovcom s dĺžkou 13 km, hrúbkou 280 m a šírkou 1,5 km. Ako jediná z pomedzi tatranských dolín svojím vzhľadom, rozsiahlými lúčnymi poliami a mohutným skalným amfiteátrom v závere doliny nadobúda alpský charakter. Vstup do doliny: chodník modrá vychádzajúci z hraničného prechodu Lysá Poľana popri potoku Biela voda stúpa cez zalesnené svahy na široké lúčne polia. Okolo Hviezdoslavového vodopádu pokračuje cez prah Kačacej doliny do Litvorovej doliny, kde chodník prechádza popri Litvorovom a Zmrznutom plese až na záver Svišťovej doliny.

#

Kostol sv. Anny

Netypický dizajnový kostolík v malebnej tatranskej dedinke dal postaviť knieža Hohenlohe, jeden z najbohatších šľachticov, ktorý vlastnil rozsiahle územia v Tatrách. Kostolík je zasadený v nádhernom prostredí na okraji obce, obklopuje ho drobný cintorín a v diaľke sa týčia majestátne Belianske Tatry. Drevený kostol je katolícky napriek tomu, že jeho mecenáš bol protestant. Kostolík dal zasvätiť sv. Anne, patrónke lesnej práce.  Drevený kostol je zasadený do krásnej prírody s výhľadom na Belianske Tatry. Vnútorný drevený interiér je pastvou pre oči, najmä keď sa do stien oprú lúče slnka. Na počesť kniežaťa je na čestnom mieste v chráme umiestnený erb rodu Hohenlohe. Kostolík obklopuje cintorín, na ktorom púta pozornosť veľká hrobka. Patrí správcovi Javoriny Eduardovi Kégelovi, ktorý zomrel v roku 1911. Hrobku mu dal na znak vďaky a úcty postaviť knieža Hohenlohe. Kégela si vážil natoľko, že mu ako prvému povolil uloviť zver po desiatich rokoch chovu bez jedinej poľovačky. Vľavo pred hrobkou správcu našli miesto odpočinku samotný Hohenlohe a jeho manželka, neurodzená katolíčka a poľská umelkyňa Otýlia Lubraniec-Dambská. Na cintoríne v hrobe s náhrobkom odpočíva aj známy maliar Tatier Jaroslav Votruba. Kostol sv. Anny spolu s cintorínom, drevenou márnicou, hrobkou Kegelovcov a pomníkmi kniežaťa Hohenlohe a J. Votrubu sú národnými kultúrnymi pamiatkami. 

#

Lovecký zámoček Hohenlohe

Drevený zámoček dal v rokoch 1883-85 postaviť vtedajší vlastník javorinského panstva, pruské knieža Christian Craft Hohenlohe-Öhringen. Na mieste, z ktorého vidno Belianske aj Vysoké Tatry, ho navrhol architekt Jean Leindecker. Hlavnou záľubou kniežaťa bolo poľovníctvo. Na poľovačkách v Tatranskej Javorine sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. Hohenlohe zriadil v lesoch rozsiahlu zvernicu, kam dovážal bizóny, kozorožce, kaukazské či americké jelene. Knieža Hohenlohe zomrel v roku 1926. Pochovaný je na javorinskom cintoríne, vedľa svojej družky Ottílie. Pôvodná podoba loveckého zámočku sa zachovala dodnes. Čiastočnou prestavbou prešiel v rokoch 1975-77, kedy bol prevedený na Stranícky podnik služieb Praha. Vymenili sa poškodené podlahy, spodné trámy a obnovený bol aj nábytok. Priestory roky využívali najvyšší predstavitelia komunistického režimu. V zámočku Hohenlohe sa zachovala značná časť pôvodného vybavenia, vrátane ďalekohľadu od mníchovského optika Jacoba Merza, loveckých trofejí, zbraní, fotografií, obrazov a gongu na zvolávanie spoločenských udalostí. Viaceré predmety skončili v nemeckom sídle rodiny Hohenlohe, na zámku Neuenstein, kam boli prevezené po svetovej poľovníckej výstave vo Viedni v roku 1910. Veľa artefaktov však zo zámočku „zmizlo“ v období pred rokom 1989. V období od 1.5. – 31.10. a počas jarných prázdnin je vstup možný každý štvrtok o 11:00, 12:00, 13:00 a 14:00 okrem štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. V období od 1.11. – 30.4. sú vo štvrtok možné tri vstupy o 11:00, 12:00 a 13:00. Vstup do zámočku je bezplatný. Rezervácie na 0905 243 618 alebo na javorina@prezident.gov.sk. Zámoček pruského kniežaťa je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 2009.

#