Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba
Sakrálny objekt bol vybudovaný na
menšej vyvýšenine (573 m n. m.) zarovnanej terasy Toporeckého potoka, na južnom
okraji Spišskej Magury. Stavba vznikla v rámci významného sídla, ktoré sa už
roku 1297 spomína ako Starý a Nový Toporec, čo svedčí o starobylom pôvode
pôvodného Toporca. Potok Toporec sa pritom spomína r. 1244. V Toporci bol
kostol už zrejme v prvej polovici 13. storočia (dôkazom existencie sú nepriame
správy a lokalita Pustovec/Pustý kostol v blízkosti). Tento kostol zanikol do 14.
stor. pravdepodobne z dôvodu straty významu, keďže vlastníci územia Görgeyovci
tam usadzovali nových kolonistov, čím vznikla potreba výstavby nového
(väčšieho) kostola. Ten sa začal stavať po r.1303, od dátumu povolenia
prepošstva. Kostol bol postavený do 30. rokov 14. stor. a zasvätený sv.Filipovi
a Jakubovi. Kostol predstavoval ranogotické jednolodie s rovným záverom svätyne
a s predstavanou vežou na západnej strane. Klenba vo svätyni bola krížová
rebrová a v lodi bol rovný drevený strop. Interiér bol presvetlený úzkymi
gotickými oknami s kružbou, po dva v lodi a svätyni. Múry veže boli okrem
malých štrbinových otvorov perforované aj združenými
okienkami v najvyššom podlaží. Do kostola sa vchádzalo
západným vstupom cez podvežie alebo z juhu, kde bol osadený honosný gotický
portál. Ďalší gotický portál vznikol aj v južnom múre svätyne a viedol priamo
ku sediliam. Na prelome 16. – 17 .stor. si dali Görgeyovci do interiéru osadiť
niekoľko epitafov. Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne
rozpoznať, kto bol donátorom stavby. V 15. stor. bol interiér ozdobený
nástennými maľbami.