Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba
Sakrálny
objekt bol vybudovaný na menšej vyvýšenine (573 m n. m.) zarovnanej terasy
Toporeckého potoka, na južnom okraji Spišskej Magury. Stavba vznikla v rámci
významného sídla, ktoré sa už roku 1297 spomína ako Starý a Nový Toporec, čo
svedčí o starobylom pôvode pôvodného
Toporca. Potok Toporec sa pritom spomína r. 1244. V Toporci bol kostol už
zrejme v prvej polovici 13. storočia (dôkazom existencie sú nepriame správy a
lokalita Pustovec/Pustý kostol v blízkosti). Tento kostol zanikol do 14. stor.
pravdepodobne z dôvodu straty významu, keďže vlastníci územia Görgeyovci tam
usadzovali nových kolonistov, čím vznikla potreba výstavby nového (väčšieho)
kostola. Ten sa začal stavať po r.1303, od dátumu povolenia prepošstva. Kostol
bol postavený do 30. rokov 14. stor. a zasvätený sv.Filipovi a Jakubovi. Kostol
predstavoval ranogotické jednolodie s rovným záverom svätyne a s predstavanou
vežou na západnej strane. Klenba vo svätyni bola krížová rebrová a v lodi bol
rovný drevený strop. Interiér bol presvetlený úzkymi gotickými oknami s
kružbou, po dva v lodi a svätyni. Múry veže boli okrem malých štrbinových
otvorov perforované aj združenými okienkami
v najvyššom podlaží. Do kostola sa vchádzalo západným vstupom cez podvežie
alebo z juhu, kde bol osadený honosný gotický portál. Ďalší gotický portál
vznikol aj v južnom múre svätyne a viedol priamo ku sediliam. Na prelome 16. –
17 .stor. si dali Görgeyovci do interiéru osadiť niekoľko epitafov. Na základe
uvedených skutočností je možné jednoznačne rozpoznať, kto bol donátorom stavby.
V 15. stor. bol interiér ozdobený nástennými maľbami.