foto

Turistika

Zobraziť

foto

Kostol sv. Mikuláša – oltár

Zobraziť

Turistika

Obcou prechádza červená turistická značka, ktorá spája turistickým hraničným prechodom Malú Frankovú a poľskú obec Kacwin. Červená značka vedie z hranice cez Malú Frankovú na hrebeň Spišskej Magury (vrch Magurka (1 193 m n. m.)) a pokračuje do podtatranskej obce Ždiar. Na začiatku Malej Frankovej sa z červenej značky odpája žltá značka na vrch Furmanec (1 038 m n. m.). Na hrebeni Spišskej Magury (rázcestie Malá Poľana) chodník zostupuje do miestnej časti Ždiaru – Bachledovej doliny, kde je veľké lyžiarske stredisko prepojené sedačkovou lanovkou so strediskom v obci Jezersko. Z obce vedie asfaltový cyklistický chodník cez hraničný prechod do susednej poľskej obce Kacwin, na ktorom možno vidieť dva pekné malé vodopády na rieke Ostrunianka (jeden na slovenskej, druhý na poľskej strane). Táto trasa sa v posledných rokoch stala veľmi obľúbenou a veľmi vyhľadávanou turistami a cyklistami zo Slovenska a taktiež aj z Poľska. K atraktivite tohto tohto malebného regiónu prispieva aj novovybudovaná príjazdová asfaltová cesta z centra susednej obce, Malej Frankovej, ktorá vedie až k dolnej stanici lyžiarskych zjazdoviek Furmanec I a Furmanec II, ktoré sa stali vynikajúcim rozšírením tunajšieho jedinečného lyžiarskeho strediska Ski Bachledova, ktoré je už dnes sprístupnené až z troch obcí. V tomto smere sa stalo celoslovenským unikátom. Okolie obce Veľká Franková má vhodné podmienky pre bežecké lyžovanie a upravené trate sú najmä na hrebeni Spišskej Magury, pri hornej stanici vlekov z Bachledovej doliny, Jezerska a Frankovej. V posledných rokoch bola v tomto smere nadviazaná spolupráca s ďalšími poľskými obcami s potenciálom zvýšiť turistickú atraktivitu regiónu či už počas zimnej alebo letnej sezóny. V tomto smere sa takáto vzájomná spolupráca ukazuje ako kľúčová v stratégiach ďalšieho rozvoja obce a jej okolia.

#

Kostol sv. Mikuláša – oltár

Oltár nesie znaky vrcholného baroka a rokoka, zároveň však aj prejavy rustikalizmu a istej maniery. Pritom je možné v tejto odľahlej oblasti Slovenska predpokladať aj isté časové posuny a slohovú retardáciu. Pokiaľ by sme vzali za hodnoverný predpoklad, že oltár bol vytvorený pre bývalý drevený kostol, postavený kamaldulmi, bolo by možné ho datovať medzi roky 1710 až 1780, pričom umelecko-historickou analýzou by bolo možné upresniť datovanie na roky 1750-80. Nie je však isté, či oltár skutočne pochádza zo staršieho kostola v obci a či nebol prenesený odinakiaľ. Ide o typickú barokovú oltárnu produkciu, vytvorenú v tendenciách vrcholného baroka, resp. s prienikmi rokoka, prejavujúcimi sa hlavne v architektúre oltára. Okrem toho oltár vykazuje aj istú mieru osobitej maniery, prejavujúcej sa hlavne na sochách a na pôvodnom ústrednom obraze sv. Mikuláša. Z hľadiska umelecko-historického zaradenia a hodnotenia sa tomuto dielu zatiaľ v odbornej literatúre nevenovala pozornosť. Vychádzajúc z jeho charakteristík však predbežne sa nedá predpokladať jeho vznik v domácej spišskej dielni a pokiaľ by sa akceptovala jeho súvislosť s činnosťou kamaldulov na Červenom Kláštore, bolo by možné uvažovať aj o umeleckom prepojení s Poľskom. Táto otázka však ostáva zatiaľ otvorená a bude príležitosťou pre časť oltára považovať za veľmi kvalitnú prácu nad regionálnej úrovne s veľmi vyspelým tvaroslovím, ktorá najpravdepodobnejšie bola vytvorená pre významnejšiu lokalitu než bola v tej dobe Veľká Franková. Aj táto skutočnosť hovorí skôr v prospech predpokladu o prenesení tohto oltára do Veľkej Frankovej z iného miesta.

#