Kostol

Podľa kanonickej vizitácie z r. 1693 bol kostol (na mieste dnešnej kaplnky pri Žriedle) pravdepodobne prestavaný ku cti sv. Michala Archanjela. Tento údaj je súčasne dôkazom veľkého vplyvu reformácie na obyvateľov dediny, pretože z troch patrónov kostola sú dvaja luteráni a iba jeden katolík. Ešte v roku 1693, keď rekatolizácia už zaznamenáva veľké úspechy, sa k luteránskemu vyznaniu hlásilo okolo 200 obyvateľov, ku katolíckemu iba 40 obyvateľov. Vnútro kostola bolo jednoduché, ale umelecky hodnotné. Oltár bol zložený z dosák, pomaľovaný obrazmi utrpenia Krista Pána. Vo vchode do svätyne bol kríž so sochou Panny Márie a sv. Jána. Z povaly visela železná tyč s kalichom. V kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica (zo 17. stor.), ktorá sa používa dodnes. Vo veži boli tri zvony, z ktorých sa zachoval iba jeden – cingalka. Dva väčšie zvony sa zachovali až do 1. svetovej vojny, kedy boli odovzdané na vojenské účely. V čase vojny bola z nevedomosti spálená aj stará socha sv. Michala Archanjela. R. 1699 je evidovaná katolícka farnosť (obnovená po reformácii) a súčasne sa zakladá farská matrika. Podľa vizitačného protokolu z r. 1700 sú v Slavkove všetci Slováci. R. 1712 hrozilo kostolu zrútenie, podmývalo mu základy a tak okolo r. 1733 bol prestavaný. R. 1883-4 bol na vŕšku uprostred obce postavený terajší kostol sv. Michala archanjela v pseudogotickom slohu. Jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, predstavanou vežou a západnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté ružicovou rebrovou klenbou, v lodi je kazetový maľovaný strop. časť vnútorného zariadenia, socha Panny Márie je gotická z konca 14. stor. (vystavená v SNG v Bratislave, gotický kalich z konca 14. stor. je dnes v Krajinskom múzeu v Budapešti). Barokový charakter má monštrancia z dielne majstra Szilássyho. Z 2. pol. 18. stor. sa zachovala socha sv. Jána Nepomuckého a baroková socha sv. Andreja apoštola, ktorá bola vo výklenkoch kaplnky uprostred dediny. Hlavný oltár je z konca 19. stor. Hlavný oltárny kameň bol vytesaný z jedného kusa. O výstavbu kostola sa zaslúžili kňazi Táll a Strišovský.