Kostol
Podľa kanonickej vizitácie z r.
1693 bol kostol (na mieste dnešnej kaplnky pri Žriedle) pravdepodobne
prestavaný ku cti sv. Michala Archanjela. Tento údaj je súčasne dôkazom veľkého
vplyvu reformácie na obyvateľov dediny, pretože z troch patrónov kostola sú
dvaja luteráni a iba jeden katolík. Ešte v roku 1693, keď rekatolizácia už
zaznamenáva veľké úspechy, sa k luteránskemu vyznaniu hlásilo okolo 200
obyvateľov, ku katolíckemu iba 40 obyvateľov. Vnútro kostola bolo jednoduché,
ale umelecky hodnotné. Oltár bol zložený z dosák, pomaľovaný obrazmi utrpenia
Krista Pána. Vo vchode do svätyne bol kríž so sochou Panny Márie a sv. Jána. Z
povaly visela železná tyč s kalichom. V kostole sa nachádzala kamenná
krstiteľnica (zo 17. stor.), ktorá sa používa dodnes. Vo veži boli tri zvony, z
ktorých sa zachoval iba jeden – cingalka. Dva väčšie zvony sa zachovali až do
1. svetovej vojny, kedy boli odovzdané na vojenské účely. V čase vojny bola z
nevedomosti spálená aj stará socha sv. Michala Archanjela. R. 1699 je evidovaná
katolícka farnosť (obnovená po reformácii) a súčasne sa zakladá farská matrika.
Podľa vizitačného protokolu z r. 1700 sú v Slavkove všetci Slováci. R. 1712
hrozilo kostolu zrútenie, podmývalo mu základy a tak okolo r. 1733 bol
prestavaný. R. 1883-4 bol na vŕšku uprostred obce postavený terajší kostol sv.
Michala archanjela v pseudogotickom slohu. Jednoloďový, s rovným uzáverom
presbytéria, pristavanou sakristiou, predstavanou vežou a západnou predsieňou.
Presbytérium je zaklenuté ružicovou rebrovou klenbou, v lodi je kazetový
maľovaný strop. časť vnútorného zariadenia, socha Panny Márie je gotická z
konca 14. stor. (vystavená v SNG v Bratislave, gotický kalich z konca 14. stor.
je dnes v Krajinskom múzeu v Budapešti). Barokový charakter má monštrancia z dielne
majstra Szilássyho. Z 2. pol. 18. stor. sa zachovala socha sv. Jána Nepomuckého
a baroková socha sv. Andreja apoštola, ktorá bola vo výklenkoch kaplnky
uprostred dediny. Hlavný oltár je z konca 19. stor. Hlavný oltárny kameň bol
vytesaný z jedného kusa. O výstavbu kostola sa zaslúžili kňazi Táll a
Strišovský.