Pokračujeme v sérii rozhovorov s prijímateľmi, v ktorých zisťujeme názory a skúsenosti ľudí priamo zapojených do realizácie projektov spolufinancovaných z európskych fondov v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko.

Okres Jasło (Powiat Jasielski) spolu s Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja realizujú projekt „Budujeme v Jaśle, stabilizujeme v Svidničke“, ktorý je odpoveďou na spoločný problém, ktorým je nedostatočná adaptácia pohraničnej oblasti a jej infraštruktúry na postupujúce klimatické zmeny.

Rozhovor poskytol Starosta Jasielski Adam Pawluś.

Pán starosta, aké sú hlavné ciele projektu?

Hlavným cieľom poľsko-slovenského projektu s názvom „Budujeme v Jaśle, stabilizujeme v Svidničke“ je cezhraničná integrácia zameraná na predchádzanie následkom a zvyšovanie odolnosti poľsko-slovenského pohraničia voči klimatickým zmenám a čoraz častejšie sa vyskytujúcim extrémnym poveternostným javom v tomto regióne.

V rámci projektu Okres Jasło, ktorý je zároveň vedúcim partnerom, realizuje investíciu s názvom: „Karpatská dažďová záhrada“ spolu so zeleným parkoviskom, hydrofytným jazierkom, altánkom so zelenou strechou a kvetinovými lúkami. Táto investícia pomôže nielen zvýšiť odolnosť regiónu voči hrozbám, ale prispeje aj k bezpečnosti, zdraviu a kvalite života obyvateľov. Na strane slovenského partnera vzniká infraštruktúra zabezpečujúca zosuv pôdy v obci Svidnička.

Náš projekt sa však nekončí pri infraštruktúre. Veľký dôraz sa kladie aj na informačné kampane, workshopy, školenia a vzdelávacie materiály, ktoré majú prispieť k zvýšeniu povedomia obyvateľov pohraničia v oblasti ochrany klímy a hospodárenia so zrážkovou vodou.

Zhrnutím, „Budujeme v Jaśle, stabilizujeme v Svidničke“ je bezpochyby inovatívny projekt, ktorý plní aj vzdelávaciu funkciu. Prostredníctvom infraštruktúry realizovanej v rámci projektu sa dotýka najdôležitejších výziev súvisiacich s zmierňovaním a adaptáciou na klimatické zmeny.

Aké sú silné stránky projektu?

Silné stránky projektu „Budujeme v Jaśle, stabilizujeme v Svidničke“ vyplývajú najmä z jeho komplexného prístupu k environmentálnym problémom a z cezhraničnej spolupráce. Partnerstvo medzi Okresom Jasło a jeho slovenským partnerom posilňuje súčinnosť pohraničných samospráv, čo prispieva k budovaniu trvalých vzťahov, výmene skúseností a dobrých praktík. Mimoriadne dôležité je tiež spoločné úsilie a presvedčenie všetkých partnerov o potrebe rozvoja pohraničného regiónu.

Náš projekt predstavuje odpoveď na reálne hrozby: extrémne poveternostné javy, zosuvy pôdy, prebytok a nedostatok vody. Propaguje tiež zeleno-modrú infraštruktúru – moderný, ekologický prístup k územnému plánovaniu. Pozornosť si zaslúži aj inovácia našej investície. Vybudovanie Karpatskej dažďovej záhrady je v rámci regiónu unikátne riešenie, v ktorom boli použité postupy podporujúce retenciu vody a biodiverzitu.

Realizácia projektu prináša celý rad výhod, ktoré vedú k posilneniu bezpečnosti a lepšej pripravenosti na krízové situácie v pohraničných regiónoch. Spojenie investičných aktivít so vzdelávacími a informačnými aktivitami posilňuje efektívnosť projektu. Takáto synergia nepochybne zvyšuje trvalú udržateľnosť výsledkov a podporuje zmeny správania.

Prečo ste si vybrali práve Interreg?

Program Interreg ponúka finančnú podporu pre projekty realizované v spolupráci s partnermi z iných krajín, čo je pre mnohé samosprávy a iné inštitúcie šanca na realizáciu veľmi ambicióznych úloh. Interreg propaguje spoluprácu cez hranice, čo umožňuje výmenu skúseností a budovanie trvalých medzinárodných partnerstiev. Okrem toho, účasť na medzinárodnom projekte nepochybne zvyšuje kompetencie zamestnancov, prestíž a uľahčuje prístup k ďalším európskym fondom.

Projekty Interreg sa veľmi často týkajú moderných riešení v mnohých oblastiach. Program tiež umožňuje spoločné riešenie problémov, ktoré sa nekončia na štátnej hranici, a partnerská spolupráca je často účinnejšia ako jednostranné kroky.

Čo dáva tento Program v porovnaní s inými?

Interreg nie je len finančná podpora. Tento program dáva možnosť budovať spoluprácu na medzinárodnej úrovni, čo zasa napomáha spoločnému riešeniu problémov, a tým formovaniu súdržnejšej a integrovanejšej Európy.

V porovnaní s inými programami Interreg určite vyniká dôrazom kladeným na územnú spoluprácu a rozvoj prostredníctvom medzinárodného partnerstva. Okrem toho tento program podporuje realizáciu projektov a cezhraničnú spoluprácu v rôznych oblastiach: od infraštruktúry, cez dopravu, ochranu životného prostredia, kultúru či turistiku, vďaka čomu sa jednotlivé regióny, implementujúc inovatívne riešenia, môžu stať konkurencieschopnejšími.

Aké výhody plynú z projektu?

Projekt odpovedá na sociálno-ekonomické potreby pohraničia a zároveň predstavuje novátorský a inovatívny prístup k rozvoju verejnej infraštruktúry v oblasti adaptácie na klimatické zmeny. Spolupráca s naším slovenským partnerom umožňuje výmenu skúseností a zvýšenie dosahu vzdelávacieho a informačného obsahu, ktorý je v rámci projektu poskytovaný. Vďaka investíciám do infraštruktúry zmierňujúcej následky sucha a povodní, pri súčasnej propagačnej a edukačnej kampani, je potrebné očakávať zlepšenie stavu životného prostredia a bezpečnosti, ako aj minimalizáciu strát vyplývajúcich z živelných pohrôm. Navyše, v rámci projektu bude uzavretá dohoda medzi partnermi o ďalšej spolupráci, týkajúca sa problematiky zosuvov pôdy a boja proti klimatickým zmenám.

Kedy a kde uvidíme výsledky?

Podľa harmonogramu sa náš projekt bude realizovať do polovice roka 2026, hoci prvé reálne výsledky sú už viditeľné. Práce na Karpatskej dažďovej záhrade postupujú a náš objekt zo dňa na deň získava svoju podobu – už bola nainštalovaná časť infraštruktúry, viditeľné sú nové výsadby a retencia vody.

Čo sa týka edukačnej časti, nedávno sa skončil dvojdňový Workshop s názvom: „Udržateľné územné plánovanie v dobe klimatických zmien – dobré postupy a riešenia priaznivé pre životné prostredie“. Táto udalosť zhromaždila zástupcov verejnej správy, špecialistov v oblasti ochrany životného prostredia a vodných zdrojov, dizajnu a architektúry – vrátane krajinnej architektúry a urbanizmu, ako aj žiakov odborných škôl so zameraním na územné plánovanie a plánovačov z Poľska aj zo Slovenska. Čoskoro začneme nábor na trojdňové školenie s názvom: „Klimatické vzdelávanie – základ vedomého a udržateľného spoločenstva“. Tentoraz budú cieľovou skupinou učitelia, edukátori, lídri a animátori špecializujúci sa na ochranu klímy a životného prostredia, ako aj vodných zdrojov, pre ktorých je dôležité zlepšenie stavu životného prostredia, spôsob hospodárenia s priestorom rešpektujúci zákony prírody, a predovšetkým zvyšovanie spoločenského ekologického povedomia prostredníctvom vzdelávania a praktických činností. Prebiehajú tiež práce na realizácii dvojjazyčného sprievodcu a edukačného filmu.

Čo podľa vás odlišuje váš projekt od iných cezhraničných aktivít?

Bezpochyby komplexnosť aktivít. Mnohé cezhraničné projekty sa zameriavajú len na jeden prvok: infraštruktúru, vzdelávanie alebo výmenu skúseností. Náš projekt spája všetky tieto aktivity na oboch stranách hranice súčasne. Je tiež vynikajúcim príkladom pre regióny podobné tým našim – Jasło ani Svidnička nepatria k obrovským metropolám, a napriek tomu zavádzame riešenia na mieru väčších miest. Myslím si, že rozlišovacím znakom môže byť aj dôraz, ktorý náš projekt kladie na adaptáciu na klimatické zmeny a odolnosť voči extrémnym poveternostným podmienkam, čo sa v dnešnom svete stáva čoraz dôležitejším, a nie všetky projekty berú takúto prioritu do úvahy.

Splnila spolupráca vaše očakávania?

Rozhodne! Už vo fáze prípravy projektovej žiadosti náš Partner preukázal obrovské nasadenie a ochotu konať. Spoločné stretnutia organizované s cieľom dohodnúť sa na nejakej otázke, vyriešiť problém, alebo tie s pracovným charakterom vždy prebiehali a naďalej prebiehajú v dobrej atmosfére, v duchu partnerstva, a čo z toho vyplýva, ústia do konkrétnych činností. Vďaka tomu, že náš projekt má konkrétne infraštruktúrne ciele na oboch stranách hranice, spoločne nesieme zodpovednosť a aktívne konáme v prospech spoločného cieľa. Veľmi dôležitým aspektom je tiež výmena vedomostí a skúseností, najmä v oblasti riešení založených na prírode. Dúfame, že naša spolupráca sa neskončí týmto jedným projektom.

Rozhodli by ste sa opätovne pre realizáciu cezhraničného projektu?

Rozhodne áno. Účasť na takomto projekte prináša mnoho výhod – tak na vecnej, ako aj na praktickej úrovni. Realizácia medzinárodných úloh nielenže umožňuje zavedenie konkrétnych infraštruktúrnych a environmentálnych riešení, ale predovšetkým rozširuje obzory, rozvíja kompetencie a buduje trvalé vzťahy – cez hranice. Spolupráca s naším slovenským partnerom nám umožnila konfrontovať dva rôzne prístupy k riadeniu priestoru a infraštruktúry. Bola to vynikajúca príležitosť tak na učenie sa, ako aj na zdieľanie vlastných skúseností.

Aké ťažkosti ste pri realizácii projektu zaznamenali?

Nenazval by som to ťažkosťami, ale skôr výzvami. Myslím si, že každý projekt realizovaný na cezhraničnej úrovni naráža na určité problémy, ktoré sú jednoducho nevyhnutné. Treba spomenúť procedurálne a administratívne rozdiely – hoci cieľ je spoločný, Okres Jasło aj náš slovenský Partner realizujú úlohy v súlade s predpismi platnými v našich krajinách, čo môže mať vplyv na harmonogram alebo spôsob vedenia obstarávania. Dôležité bolo tiež prispôsobenie harmonogramu činností tak, aby obe naše investície mohli prebiehať bez omeškania. Vyžadovalo si to flexibilitu a časté konzultácie oboch strán, pretože každá zmena v jednej časti projektu ovplyvňovala jeho druhú časť. Nemožno nespomenúť ani problém súvisiaci so zmenlivosťou výmenných kurzov a nákladov na realizáciu, ako aj deficit zhotoviteľov na realizáciu úloh – najmä tých súvisiacich s organizáciou informačno-vzdelávacích podujatí.

Napriek všetkému, vďaka dobrej komunikácii a nasadeniu oboch strán, boli všetky napadnuté výzvy riešené priebežne, a čo je najdôležitejšie, žiadna z nich neohrozila realizáciu kľúčových projektových činností.

Srdečne ďakujem za poskytnutie rozhovoru. Rozhovor viedol Mateusz Pryk z Regionálneho kontaktného miesta Programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021-2027 v Podkarpatskom vojvodstve.