Ako účinne čeliť vlnám horúčav, prudkým lejakom a záplavám v poľsko-slovenskom pohraničí? Odpoveďou je modro-zelená infraštruktúra, o ktorej diskutovali samosprávni predstavitelia, vedci a mládež počas medzinárodného seminára v Jasle. Spoločný projekt okresu Jasło (Powiat Jasielski) a slovenskej Svidnice ukazuje, že ekologické investície majú kľúčový význam pre bezpečnosť a kvalitu života obyvateľov celého regiónu.

Samosprávy a experti spájajú sily proti výkyvom počasia

Dňa 27. mája 2026 sa Generator Nauki GEN v Jasle stal centrom poľsko-slovenskej debaty o klimatickej budúcnosti regiónu. Seminár s názvom „Modro-zelená infraštruktúra ako nástroj adaptácie na klimatické zmeny v poľsko-slovenskom pohraničí“ prilákal široký okruh odborníkov. V laviciach vedľa zástupcov samospráv a expertov z oblasti ochrany životného prostredia, inžinierstva a urbanizmu zasadli aj učitelia a žiaci odborných škôl, ktorí budú v budúcnosti navrhovať priestory našich miest.

Podujatie otvoril starosta okresu Jasło Tadeusz Gorgosz, ktorý zdôraznil, že klimatické zmeny nepoznajú štátne hranice a extrémne prejavy počasia postihujú obyvateľov Poľska aj Slovenska rovnako. Aby sme im mohli účinne čeliť, je nevyhnutná úzka spolupráca a výmena osvedčených riešení.

Od teórie k praxi: Dažďové záhrady a stabilizácia územia

Účastníci seminára si vypočuli prednášky uznávaných vedcov a odborníkov z praxe (dr. inż. arch. Natalia Stojak-Pomykacz, prof. dr. hab. inż. Daniel Słyś, dr. inż. arch. Joanna Dudek a dr. inż. arch. Karolina Kozłowska). Experti podrobne rozobrali povahu tzv. riešení založených na prírode (Nature-based Solutions), ako sú zelené strechy, systémy zachytávania dažďovej vody či revitalizácia mestskej zelene.

Teória rýchlo ustúpila praxi. Vyvrcholením stretnutia boli workshopy a obhliadka novovzniknutej Karpatskej dažďovej záhrady v Jasle. Ide o vlajkovú investíciu realizovanú na poľskej strane v rámci projektu. Tento objekt nielenže účinne zadržiava dažďovú vodu počas lejakov, čím odľahčuje kanalizačnú sieť, ale zlepšuje aj lokálnu mikroklímu a estetiku priestoru. Slovenský partner sa zasa zameriava na stabilizačné a ochranné opatrenia, čo v synergii s poľskými aktivitami zvyšuje odolnosť celého pohraničia voči prírodným hrozbám.

Spoločná budúcnosť poľsko-slovenského pohraničia

Uskutočnené workshopy a diskusie ukázali, že moderné územné plánovanie musí zohľadňovať ekológiu. Účastníci sa zhodli, že investície do modro-zelenej infraštruktúry prinášajú dlhodobé výhody: zvyšujú kvalitu života, chránia majetok obyvateľov pred záplavami a zmierňujú následky sucha.

Vďaka prostriedkom z programu Interreg budú modely vypracované v Jasle a Svidnici, ako aj realizovaná infraštruktúra, slúžiť komunitám na oboch stranách hranice dlhé roky a budú predstavovať vzor na nasledovanie pre ďalšie prihraničné samosprávy.